Štátny rozpočet poskytuje iba malú časť informácií o ekonomike

Nemôžem nezačať nadpisom: Ekonomický newsfilter (26/9/23): Ak sa rozpočet ozdraví hneď, bude to menej drastické ako po veľkej kríze. A odcitujem toto: „ Šetrenie podľa Ódora nemusí veľmi bolieť, ale nemôže sa odkladať cesta k ozdraveniu verejných financií tak, ako ju navrhla vláda Ľudovíta Ódora, nebude síce bezbolestná, ale ani drastická. Podobné, ale aj väčšie znižovanie rozpočtového deficitu bolo v Európskej únii pred desiatimi rokmi bežné.

 
Šetrenie počas vtedajšej dlhovej krízy sme porovnali s Ódorovým návrhom prostredníctvom takzvaných štrukturálnych deficitov. Tie lepšie vyjadrujú stav rozpočtu, lebo neobsahujú jednorazové výdavky, ako je napríklad pomoc s pandémiou a energetickou krízou.
Ódorova vláda navrhuje, aby sa štrukturálny deficit Slovenska znížil z tohtoročnej úrovne 5,8 percenta HDP na 3,6 percenta v budúcom roku a v ďalšom na 2,6 percenta. Približne takto sa v priemere zlepšovali verejné financie Európskej únie po roku 2010, hovorí člen rozpočtovej rady Martin Šuster. Slovensko vtedy muselo šetriť oveľa viac. „Sú tu aj iné krajiny, ktoré toľko konsolidovali a prežili to,“ hovorí Šuster.“ Prekvapilo ma to. V závere zistí čitateľ prečo.
Verím, že aj p. Šuster vie, že štátny rozpočet nedáva hlboký vhľad do fungovania ekonomiky. Pojmy ako skutočný, potencionálny, cyklický a štrukturálny rozpočet je len šibrinkovanie pojmami. Trochu ich čitateľovi objasním. Skutočný rozpočtový deficit alebo rozpočtový prebytok predstavuje sumu, zaznamenanú za daný rok. Tvorí ju štruktúrny rozpočet, ktorý ukazuje, aké by boli štátne príjmy, výdavky a deficity, keby hospodárstvo fungovalo na úrovni potenciálneho produktu, a cyklický rozpočet, ktorý vyjadruje vplyv ekonomického cyklu na rozpočet.
 
Pre čitateľa  uvediem ešte aj takéto tvrdenie v angličtine: A structural deficit problem implies that even allowing for cyclical fluctuations in the economy, current government spending is being financed by borrowing. A structural deficit problem implies that borrowing is becoming increasingly unsustainable or expensive. 
Takže naše dlhy sú drahšie a drahšie.
Aby som čitateľa zreteľnejšie uviedol do problematiky a ukázal, že potrebujeme viac účtov nielen účet ŠR, uvediem časť z mojej knihy Aj ekonómia je veda, čo verím, že čitateľovi osvetli podstatu a uľahčí pochopiť záver:
 
<ooo>
 
1.2 Identity finančných tokov v hospodárstve, ich účtovný rámec
 
Vážený čitateľ, základom každej vedy je dobrá metodológia. Pozrime sa na čo sa spolieha ekonómia. Už vieme, že každá veda potrebuje konštatovať fakty. Vedeckými faktami sú tie, ktoré prispievajú k riešeniu nejakého vedeckého problému. Ako vieme, fakty sa konštatujú kvalitatívnym opisom alebo kvantitatívnym určením. Ekonómia si žiada oba spôsoby. Po pochopení obrázku 1.1 sa teraz zahĺbime do odbornejšieho konštatovania faktov v ekonómii, čo ukáže základy ekonomickej vedy bez toho, aby som písal o tom, že aj ekonomické vedy sa musia spoliehať na bázické poznatky logiky, či teórie poznania. Teraz spoznáme pojmy a vzťahy. Systém účtov, v ktorých môžeme makroekonomickú štatistiku zobraziť (pozri obr. 1.1), sa úzko viaže na množinu navzájom skĺbených ekonomických relácií a identít. Pre potreby makroekonomickej analýzy a aj posúdenia vývoja ekonomiky SR po roku 1989, je nutné dôkladne pochopiť identity Keynesa (General Theory, kapitola 6), ktoré vyjadrujú bázické relácie v ekonomike. Keynes definoval tieto hlavné vzťahy:
 
príjem = hodnota outputu = spotreba + investície
úspory = príjem – spotreba
a preto úspory = investície.
 
Toto je verbálne konštatovanie aj matematické vyjadrenie vzťahov v ekonomike. Čitateľovi pripomeniem, že otec Luaca Pacioli (1445-1514) bol taliansky matematík, františkán, autor sústavy podvojného účtovníctva. Neviem, či o ňom vedel Keynes, ale urobil úvahu vyššie na báze podvojného účtovníctva, ktorá musí zostať základom aj súčasných národohospodárskych úvah. Podvojnosť je svetlom pravdy.
Po malej úprave každá z uvedených identít predstavuje jeden z troch účtov veľmi agregovaného systému národných účtov, a to pre zatvorené hospodárstvo bez vlády a  hospodárstvo bez akýchkoľvek ekonomických vzťahov so zahraničím. Ale práve  jednoduchosť pomáha. Účty a príslušné identity sú:
 
účet výroby       :  Y = C + I
účet príjmu       :   C + S = Y
kapitálový účet :   I = S
 
kde: Y  je output, čo je aj príjem faktorov,
        C sú výdavky na spotrebu (spotreba), výdavky súkromného sektora a vlády,
        I   je formovanie kapitálu (tvorba kapitálu),
        S  sú úspory.
 
Tieto matematické identity opisujú vzťahy, zákonitosti v ekonomickom systéme, ktorý má iba dva sektory (podniky a domácnosti). Identity sme usporiadali tak, aby makroekonomické veličiny (v účtovníctve položky) objavujúce sa na ľavej strane identity boli tie veličiny, ktoré sa v účte vyskytujú na debetnej (ľavej) strane a veličiny, ktoré sa vyskytujú na pravej strane identity boli tie položky, ktoré sa vyskytujú na kreditnej strane príslušného účtu ( v prospech účtu); politici to ignorujú. Čiže účty v tvare T majú túto podobu:
 

 
Účet výroby má na pravej strane zložky HDP a na ľavej strane národný príjem, ktorý sa objaví na účte príjmu. Pre súčasné ekonomiky navrhol systém národných účtov S. Kuznets.“ 
Simon Smith Kuznets bol rusko-americký ekonóm, ktorý získal v roku 1971 Nobelovu cenu za ekonómiu „za empiricky podloženú interpretáciu ekonomického rastu, vedúcu k novému a hlbšiemu pochopeniu ekonomických a spoločenských štruktúr a procesov rozvoja pomocou sústavy účtov.
 
<ooo>
 
 
Avšak rovnako významné pre riadenie ekonomiky sú aj práce Leontieva, ktoré dnešná ekonomika, minister financií musia využívať. Wassily Wassilyevich Leontief  bol sovietsko-americkým ekonómom a získal Nobelovu cenu za jeho input/output analýzu, kde ukázal ako zmeny v jednom sektore ekonomiky ovplyvňujú celú ekonomiku.
 
 
Záver
 
Štátny rozpočet je len jeden účet zo systému, nezobrazuje fungovanie ekonomiky. V EÚ aplikujeme systém ESA 95, ktorý definuje pravidlá účtovania ekonomických javov v ekonomike záväzne pre všetky štáty EÚ a to konzistentným, spoľahlivým  a kopmaratívnym spôsobom. Je záväzný pre rôzne inštitúcie spoločnosti, vlády a všetkých čo sa podieľajú na ekonomických aktivitách krajiny. Citujem: „ESA 1995 is an essential tool for administering the whole range of European Union policies and for the instruction of those who are interested in the operation, analysis and understanding of the European economy. Teda, ESA 1995 je esenciálnym nástrojom pre administráciu celej škály politík EÚ a pre tie inštitúcie, ktoré sa zaujímajú o fungovanie, analýzu a pochopenie európskej ekonomiky“.
 
Vládni ekonómovia a aj ministri financií by tieto fakty mali vedieť. Iný, ako ten dnešný, by bol chod ekonomiky. Riadili by vedecky. Pôžičky by sme mali lacnejšie a nevykazovali by sme 30 rokov deficit rozpočtu a nemali obrovské dlhy.