Materinský jazyk nie je za trest. (Milujeme reč pre päť miliónov ľudí.)

Kapitola tridsiata tretia, v ktorej Gnaton kuje úklady.

Zistil som, že ľudia majú falošnú predstavu o úcte.

V ohnivej búrke prielomu Môj čas sa niekam náhli Noc láka zvodným pohľadom Do svojich hĺbok vábi

Dejiny sa vracajú v kolobehu… ak nedokážeme tie kruhy prerušiť.

Čo mi bude chýbať, keď sa budem túlať sama, bez Teba, vo vesmírnych pavučinách?

Potmolím sa, kade cesty nevedú Neklenú sa nad vodami mosty Sŕknem dúšok živej vody od smädu Sníva Duša, kým sa telo postí

Namiesto počúvania hudby starostlivo čítame názvy hudobných diel. Hľadáme v nich zmysel tvorby…

Kapitola tridsiata druhá, v ktorej prichodí do dediny starý pán Dionýsofanos. Dafnis predvedie kozie divadlo.

Keď navždy zbohom dal som spáse kňazskej, našiel som pravé ľudské spasenie.

Plač Európa, plač nad sebou! Ty sama sebe zradca i kat Sama si márnosťou nad márnosť Predala rozum, hrdosť i jas

Na cestách zeme každý človek v stope ďalej ostane