Sonka

V ohnivej búrke prielomu
Môj čas sa niekam náhli
Noc láka zvodným pohľadom
Do svojich hĺbok vábi

Plač Európa, plač nad sebou!
Ty sama sebe zradca i kat
Sama si márnosťou nad márnosť
Predala rozum, hrdosť i jas

Ilustračný obrázok: Belobog zdravím Ťa domovina sladké útočište viem, že vrúcne načúvaš mojim myšlienkam zarmúteným pre svet bláznov blúdiacich veď k objatiu fašizmu sa znova

v mladosti bez rozumu
dal som sa zverbovať
pre cudziu stranu
pre cudzí ideál

no ľudská hlúposť
nepozná hraníc
človek sa nenávidí
navzájom

Vám, Bratia Česi, patria tieto slová
Dcéram i synom predrahej vlasti –
Vás všetkých žiadam z celučkej duše
Záležať by ste si dali viac na Cti.

… a prídu blesky hnevných dôb
srdcia v nich zložia nové piesne
reťaz je dolu, no nie boh
či hrdza nestrhnú ich právom dole

sám súčasť toho
čo ťa obklopuje
nežiješ sám v sebe

chceš sa biť slovami – v ruke samopal
zabíjať Rusov, vyburcovať vášne
vyhladiť ruský svet hoc aj atómovkou
ak sa ti to splní … zatlieska ti svet

Rozliala sa červeň
Po lúke širokej
A hlávka mladíka
V mláke je hlbokej