Programové vyhlásenie vlády – čo sme mali čakať?

prof. Husár v diskusii

Na internete som si prečítal hodnotenie PVV. Mňa zaujal nadpis: Peniaze nerastú na stromoch. Zdravé verejné financie sú jedinou zodpovednou cestou voči súčasným aj budúcim generáciám. Tak všeobecný ako je nadpis, tak je všeobecný aj text pod ním. O problémoch píšem v mojej knihe Aplikovaná makroekonómia.

 
V mojej úvahe, ktorá je náročnejšia, sa dnes čitateľ dozvie o determinantoch ponuky peňazí. Ponuka peňazí má tento tvar: M = CU + D, kde M je masa peňazí, CU je obeživo a D sú vklady. Pochopiteľne, že správanie podnikov, domácností a bánk ovplyvňuje ponuku peňazí. Dopyt verejnosti po obežive ovplyvňuje CU a jej dopyt po vkladoch ovplyvňuje D. Úloha bánk vyplýva zo zodpovednosti za vklady, ktoré sú vlastne dlhmi bánk, ktoré dĺžia svojim klientom. Zároveň ich však môžu využívať na poskytovanie úverov podnikom a domácnostiam.
Pozrime si hlbšie čo sú determinanty ponuky peňazí a čo je tzv. monetárna báza. Čitateľ to zistí ak sa začíta ďalej. NBS môže robiť pomerne presnú kontrolu monetárnej bázy. Monetárnou bázou rozumieme  obeživo (papierové peniaze a mince) plus celkové rezervy bankového systému(R). vklady bánk v NBS. Má takýto vzorec H = CU + R. Verejnosť totiž drží iba časť obeživa. Významnú časť obeživa majú banky v podobe rezerv.
 
Pre určenie masy peňazí (M) je dôležitý tzv. multiplikátor. Ponuka peňazí (M) a monetárna báza(H) sú v takomto vzťahu
 
M = mm x H
 
Premenná mm je peňažný multiplikátor, ktorý hovorí, ako sa zmení ponuka peňazí ak je daná monetárna báza. Teda multiplikátor hovorí, koľko násobok monetárnej bázy sa transformuje na ponuku peňazí. Jedno euro monetárnej bázy má za následok viac ak eurovú zmenu ponuky peňazí.
Aby tomu lepšie rozumel čitateľ, musím sa obrátiť k matematike. Predovšetkým musím uviesť základnú rovnicu , ktorá dáva do rovnovážneho vzťahu ponuku peňazí a dopyt po peniazoch, ktorý sa vlastne rovná súčtu vkladov a obeživa a ten je
 
M = D + CU
 
Multiplikátor peňazí však zahŕňa aj iné faktory a teda vplýva na ponuku peňazí ako monetárnu bázu. Totiž rozhodnutia veriteľov (vkladajú svoje peniaze) o tom či budú fyzicky držať obeživo a vklady, je jeden z faktorov, ktorý vplýva na multiplikátor. Druhým je požiadavka centrálnej banky na tzv. povinné minimálne rezervy. Banky však môžu mať aj záujem o vyššie rezerv a tak si stanovia tzv. potrebu prebytočných rezerv, budú ich držať či nie. Aj tie ovplyvňujú ponuku peňazí.
Preto musíme obohatiť naše poznatky o už uvedené formulácie. Predpokladajme, že obeživo (CU) a prebytoční rezervy (RR) rastú proporcionálne s vkladmi (D). Tieto podiely (CU/D) a (ER/D) nech budú konštantné. Rezervy bánk rozčleníme na dve skupiny R = RR + ER, súčet povinných minimálnych rezerv (čitateľ iste počul tento pojem) a prebytočných rezerv. Čitateľovi ešte musím uviesť jeden vzťah a to, že veľkosť RR, veľkosť požadovaných rezerv sa rovná súčinu koeficienta požadovaných rezerv rD a veľkosti vkladov D, teda
 
RR = rD x  D
 
Pp dosadení do rovnice R dostaneme
 
R = (rD x  D) + ER
 
Dôležitým faktom je, že koeficient požadovaných rezerv stanovuje centrálne banka, u nás NBS a je vždy menší ako 1. Teraz už môžeme definovať monetárnu bázu komplexnejšie a bude
 
H = R + CU = (rD x  D) + ER + CU
 
Táto rovnica stanovuje veľkosť monetárnej bázy, ktorá je nutná, aby zabezpečila existujúcu veľkosť vkladov, obeživa a prebytočných rezerv.
 
Viem, že výklad je pre čitateľa náročnejší, ale bol nutný, aby si uvedomil aká závažná je úloha centrálnej banky a vlády. Ďalší podrobnejší výklad čitateľ záujemca nájde v mojej spomenutej knihe. Potrebujeme odvodiť komplexnejší vzťah pre monetárnu bázu, ktorý v knihe uvádzam a má tento var:
 
Aby som doterajšie úvahy lepšie čitateľovi priblížil, uvediem tieto konkrétne hodnoty veličín.
Hospodárstvo má tieto makroekonomické premenné (knihu som písal, keď sme mali koruny):
 
 
                                                                                                    rD = koeficient povinných minimálnych rezerv = 0,10
                                                                                                   CU = obeživo (peniaze v obehu) = 200 mld. Sk
                                                                                                   D   = vklady = 400 mld. Sk
                                                                                                   ER  = prebytočné rezervy  = 0,4 mld. Sk
                                                                                                   M   = ponuka peňazí = 600 mld. Sk
 
 
Vypočítajme si potrebné hodnoty do mm:
 
blank
 
Po dosadení týchto hodnôt do mm dostaneme (podľa vzťahu vyššie)
 
blank
 
Hodnota mm 2,4958 hovorí, že pre danom koeficiente minimálnych rezerv, pri danom (CU/D) = 0,5 a pri danom (ER/D), zvýšenie monetárnej bázy o 1 Sk má za následok zvýšenie ponuky peňazí M o 2, 4958. Úlohou NBS je preskúmať , ako sa zmení multiplikátor peňazí v dôsledku zmien premenných uvedených v modeli multiplikátora, čiže čo sa zmení ak sa jedna z premenných zmení, pričom ostatné premenné sa nezmenia. To nájde čitateľ v mojej knihe.
Profesor Karvaš vo svoje knihe má časť: Funkcie peňazí v hospodárskom živote. Hovorí o týchto funkciách: peniaze ako prostriedok výmeny, peniaze všeobecný platobný prostriedok, peniaze prenášateľom kapitálu, peniaze meradlom hodnôt a peniaze uchovávateľom hodnôt. O peniazoch hovorí na 70 stranách. Je to teda závažná makroekonomická problematika.
 
 
Záver
Po tejto úvahe už vieme, čo sme mali čakať. Mám knihu Aj ekonómia je veda. Verím, že v tejto úvahe som aspoň čiastočne naznačil, že je vedou a aj hĺbku jej poznatkov, ktoré by mala naša hospodárska prax akceptovať, menovite vláda a NBS.
Neznalosť jej poznatkov znamená iba to, že vláda a NBS nedokážu stabilizovať fungovanie ekonomiky. Spomenutý podnadpis z PVV iba dehonestuje úlohy vlády.
 
 
Prof. J. Husár
Bratislava, 21/6/2023

Pôvodne vyšlo: https://www.reminiscencie-sucasnost.sk/co-sme-mali-cakat

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Návrat hore