Čo sú fakty a čo je pravda; kapitalizmus voľného obchodu zlyhal

Obrázok od AP (upravený)

Obrázok je len ilustračný, nesúvisí priamo s textom.

Nadpis úvahy mi vnuklo dielo 
Selhání kapitalismu volného trhu a ekonomický úpadek Západu: cesta k nové světové ekonomice od P. C. Robertsa, významného ekonóma USA.

 
Aby som dielo čitateľovi priblížil, ako autor opisuje zlyhanie kapitalizmu, uvediem niekoľko  nadpisov diela: Problémy voľného obchodu; politické vyvlastnenie; hospodárske vyvlastnenie;  sociálne vyvlastnenie; vyvlastnenie Američanov prvého sveta offshoringom. Tie však iba čiastočne indikujú závažný a až hrozivý obsah diela.
 
Jadrnejší obsah diela eklatantne urobil nemecký ekonóm J. Maruschzik v predslove a preto ho čitateľovi čiastočne sprostredkujem. Píše, že sme svedkami historického bodu zvratu. Vzniká nový svetový poriadok. Ekonomická moc sa závratným tempom presúva na zoskupenie štátov BRICS a k iným rozvíjajúcim sa ekonomikám. Vznikajú nové aliancie, napríklad Šanghajská organizácia pre spoluprácu (SCO), v ktorej hybnú silu tvoria Čína a Rusko a ktorá s veľkým predstihom pripravuje nový ekonomický svetový poriadok. Je veľmi pravdepodobné, že v ňom zaujmú dominantné postavenie.

Naopak sily, ktoré hýbali svetovou ekonomikou počas uplynulých desaťročí – Spojené štáty, V. Británia, eurozóna (euroland) a Japonsko – bojujú o prežitie. Ich ekonomiky sa nachádzajú v stave postupného rozkladu. Hlavne v Spojených štátoch a krajinách Európskej únie neustále rastie počet ľudí žijúcich pod hranicou chudoby. Ako prízrak sa vynárajú ďalšie výrazné prepady v sociálnej oblasti, ktoré nás čakajú v budúcnosti.
Väčšina populácie ani nepredpokladá, že by sa mohla úspešne podieľať na budúcom rozvoji globálnej ekonomiky.
 
Autor P. C. Roberts sa dotýka bolestnej témy – zneužitia súkromnej moci v dosiaľ nevídanom merítku. Deregulačná politika umožnila nebývalú a bezprecedentnú koncentráciu moci vo finančnom sektore. Píše: “Ekonomické a finančné zmätky, do ktorých sa Spojené štáty a Európa dostali a ktoré exportovali do prevažnej časti zostávajúceho sveta, sú priamym dôsledkom nadmernej ekonomickej slobody.“ Prax obchodných spoločností premiestňovať (výhradne v záujme vyššieho zisku) svoju výrobu tovarov a služieb  pre domáce trhy do krajín s lacnou pracovnou silou (tzv. offshoring) nemá s voľným obchodom nič spoločného.
Offshoring je do dôsledkov arbitráž (obchodník nákupom identického tovaru na jednom trhu a jeho predajom na inom trhu za rôzne ceny dosahuje bezrizikového zisku) s námedznou prácou medzi rôzne rozvinutými krajinami.
 
V offshorujúcich krajinách miznú, ako píše Roberts, pracovné príležitosti, príjmové možnosti a existenčná základňa, predtým viazaná na výrobu. Na s. 47 hovorí, že pre krajinu je dôležité stať sa sídlom hospodárskej činnosti pričom nech korporáciu vlastní ktokoľvek. Zásadné je to, že výroba každého  tovaru žiada svoj vlastný podiel pôdy, práce a kapitálu. Kapitál preto s prácou nesúťaží, nemôže ju nahradiť. Má aj časť zlyhal kapitalizmus voľného obchodu.
Potrebujeme novú ekonómiu pre celý svet. Nezlyhalo len tvrdenie o kapitalizme voľného obchodu a tvrdenie, že trhy sa regulujú samé, ale v dôsledku finančných inštitúcií, ktoré sú „príliš veľké“, aby mohli padnúť, a offshoringu pracovných miest vytratili sa  dve hlavné ospravedlnenia trhového kapitalizmu.
Hospodársky zmätok, v ktorom sú dnes USA a Európa je bezprostredným dôsledkom nadmernej ekonomickej slobody. Tí občania, ktorí doposiaľ volia, zisťujú, že prostredníctvom  volebnej urny nie je možné dosiahnuť zmeny. V časti hospodárske vyvlastnenie píše, že prax nápravy chýb na úkor populácie sa v súčasnosti stala pravidlom i v Európskej únii.
 
Nemôžem neuviesť niekoľko faktov aj z časti kde sa všetky tie peniaze minuli.
 
Bohatstvo, hovorí, ktoré sa vyťažilo v dôsledku offshoringu pracovných miest a finančných podvodov, sa usídlilo v „Richistane“ ( anglicky rich – bohatý), novej krajiny v rámci Ameriky.
 
V Richistane sa stojí fronta na šesťdesiatmetrové jachty za 5  miliónov amerických dolárov, čakacia lehota dva roky.
Drahé rolexky sa v Richistane považujú za šrot z Wal-Martu.
Richistánci nosia na zápästí výhradne  elektronické hodinky švajčiarskej firmy Franc Muller za 736 000 dolárov a podpisujú sa perom nemeckej nadnárodnej spoločnosti Montblanc za 700 000 dolárov, vykladaným drahokamami.
 
To som uviedol iba pár príkladov. V časti podvod bankových gangstrov sa uvádzajú neuveriteľní triky. Banka Goldman Sachs, ktorej bývalí exekutívci ovládli americké ministerstvo financií, agentúry pre finančnú reguláciu i Federálny rezervný systém, národnú banku USA.
Charakteristickým rysom zlyhania štátu je, že podvodníci pôsobia v samotnej vláde, využívajú vládu k ochrane a presadzovaniu svojich súkromných záujmov.
 
Domnievam sa, že čitateľ získal bázické poznatky o tom, čo sa deje, aké sú fakty a čo je pravda v USA. Uviedol som kľúčové myšlienky tohto diela. Roberts ako pravý otec reganomiky vniesol do ekonomickej politiky nový aspekt, postreh, že fiskálna politika ovplyvňuje aj agregovanú ponuku, nielen krivku agregovaného dopytu. Je zástancom tzv. supply side economicsekonómie zo strany ponuky.
Avšak treba si uvedomiť, že táto teória je založená iba na spomenutých dvoch vzťahoch, dvoch ekonometrických reláciách.
 
Tvrdenie Robertsa, a síce, citujem:
 
zdôraznil som, že dobre premyslená regulácia môže byť výrobným faktorom, ktorého zásluhou dôjde k navýšeniu HDP
 
ma podnietila, aby som aj v tejto úvahe opäť povedal a ukázal, že hlboké poznatky ekonomických vied dneška ekonometricky odpovedajú na otázku, ako sú ekonomické problémy výroby, akumulácie a distribúcie outputu vyriešené v dnešnom inštitucionálnom rámci.
Ekonómia je veda o tom, ako má spoločnosť optimálne využíva svoje zdroje na výrobu užitočných tovarov a služieb a ako ich rozdeľuje medzi rozličné skupiny ľudí.  Je to teda triáda základných ekonomických problémov, výroba, akumulácia a distribúcia. Aby som objasnil podstatu, musím sa oprieť o jadro vedeckých poznatkov nositeľa Nobelovej ceny J. Tinbergena (môjho učiteľa) a jeho diela Economic Policy: Principles and Design. Odvodil, že  prvý princíp ekonomickej politiky požaduje, aby bolo toľko nástrojov ekonomickej politiky, koľko je cieľov.  Ak máme dve cieľové premenné, a to úroveň národného príjmu (Y) a úroveň cien (p), potom dva  príslušné ekonomické vzťahy môžeme matematicky takto vyjadriť:
 
Y = a1G + b1M 
a
p = a2G + b2M
 
kde  G sú výdavky vlády, M  je masa peňazí a koeficient a1 predstavuje zmenu  príjmu, ktorá,  (iné fakty sú  konštantné), vyplynie zo  zmeny (zvýšenia) G o 1 euro, čiže reálny príjmový multiplikátor  vládnych  nákupov. Podobne ostatné koeficienty majú vecný zmysel. Tvorca politiky totiž rieši problém, že ak Y = Y* (napr., že HDP je 82 mld. euro) a p = p* a ak chce získať tie ich konkrétne cieľové hodnoty, potom veličiny G a M  by mali mať (ideálne)  takéto hodnoty:
 
blank
 
Iné princípy neuvediem. Analogických rovníc tvorca hospodárskej politiky môže naformulovať stovky, aby opísal výrobu, akumuláciu a distribúciu outputu, získa vedecké riešenie. Naša vláda už nemôže reálne pôsobiť na M, teda čiastočne NBS; existuje ECB; tiež kritizovaná Robertsom. Môže tak jednoznačne rozhodovať iba o G.
Zo vzťahov vyššie  jasne vyplýva, čo je mimoriadne dôležité, aké budú ich zmeny pri rôznych  koeficientoch  a ;  budú  vždy iné. Nemôžem to neukončiť myšlienkou Robertsa: „dúfal som, že moje analýzy prispejú k pozoruhodnejšiemu  prístupu k reguláciám, ale márne.“ (s. 73)
 
Avšak, pionierskou prácou bolo dielo V. V. Leontieva a jeho input/output analýza, ktorá dnes prerástla do najširšie akceptovanej metódy ekonomického plánovania a riadenia poskytujúcej metódy analýzy interdependencií medzi odvetviami ekonomiky a spôsob vyjadrenia všeobecnej rovnováhy ekonomiky.
 
 
Záver
 
Dnes prechádzame búrlivým obdobím divného ekonomického vývoja, ako o tom hovorí dielo Robertsa (Richistan, dňové raje, korupcia, biele kone, hodinky za 736 000 dolárov). Vzniklo nové ekonomické prostredie, ktoré nás obklopuje. Musíme očakávať výrazné prehodnotenie fungovania ekonomík. Moderné ekonomické ďalekohľady – ekonometrické modely – sondujú dôkladne ekonomický priestor a tak nám ponúkajú pohľady, vhľad do, ako hovorí Roberts, potrebného fungovania ekonomického priestoru. Rozšírili už dávno naše poznanie ekonomických zákonov. Tento pokrok posunul obrovský kus vpred poznanie našich ekonomických horizontov (leontievov model).
Veda nám ponúka celkom nový celkový pohľad na to, čo máme s ekonomikou robiť, nie svojvôľu. Existujú hlboké spojitosti medzi prvkami ekonomiky, odvetviami, či podnikmi. Sily, ktoré nás dnes ovládajú ne sú optimálnym riešením, uspokojujú svoje sebecké potreby.
 
Roberts v diele rozobral a riešil predovšetkým odborné ekonomické otázky, zlyhanie kapitalizmu, odlíšil dobre podložené tvrdenia o fungovaní ekonomiky od túžby po zisku a odlíšil ich aj od špekulácií a poukázať na záhady, ktoré sa skrývajú v pozadí. Musíme dôkladne poznať „tkanivo“ nášho ekonomického vesmíru.
Pokrok vedy spočíva v rozpoznávaní správania sa, fungovania a pravidelností v ekonomike, takže čoraz viac a viac javov možno zahrnúť do všeobecných ekonomických kategórií a zákonov, čo nám ukázal Tinbergen. Cieľom, teoretikov je vyjadriť ekonomické vzťahy a zákony zjednotenou sústavou rovníc, a popri nich ešte niekoľkými číslami, pomermi, aby sme chápali čo sa v ekonomike dejeZostáva však fundamentálna vec, aby banky a finančný sektor neobchádzali ekonómiu, a aby dnešní ekonómovia, ako rôzni poradcovia, presadzovali a aplikovali jej hlboké poznatky.
 
Ekonomickú rozprávku o trhoch, ktoré naprávajú každé pochybenie, sa už rozprávať nedá. Preto Západ upadá.
 
Hviezdoslav:  Preklady z nemeckých básnikov : SCHILLER  – Deľba zeme:
 
„Keď v kraji snov si hlivel“, povyčítal
mu boh, “nuž nerepc, nesliň do neba,
Kdes´ bol, keď delili svet? Lelky chytal?“
Som bol, tak poet, u teba.
 
 
Prof. J. Husár 
Bratislava 3/4/2024
Pôvodne vyšlo: https://www.reminiscencie-sucasnost.sk/co-su-fakty-a-co-je-pravda-kapitalizmus-volneho-obchodu-zlyhal/

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Návrat hore