Mzdy, disparity, nerovnosť a chudoba

Nadpis som si zvoli na báze podnetov z komentárov k mojej úvahe o 13. dôchodku. Chcel by som aspoň v krátkosti analyzovať aj problém minimálnej mzdy. Zašiel som si do knižnice a prezrel niekoľko časopisov.

Najskôr som hľadal ako autora meno niektorého z poslancov a to preto, že po roku 1989 sme mali v parlamente poslancov, ktorí boli autormi kníh či vedeckých článkov (prof. S. Kočtúch, prof. M. Baránik, prof. I. Laluha, ba v minulosti predsedom FZ bol prof. D. Hanes, ktorý bol dokonca DrSc.) Nenašiel som ako autora ani jedného dnešného poslanca.
Hľadal som aj článok o probléme minimálnej mzdy. Vedecký článok  v duchu nadpisu som nenašiel, hoc chudobu máme. Našiel som v anglickom časopise a v ňom túto odvolávku: 9 Müller, T. (2023). Minimum Wage Developments in 2022: Fighting the Cost-Of-Living Crisis. ETUI Research Paper-Policy Brief 02, European Economic, Employment and Social Policy, available at: https://www.etui.org/sites/default/files/2023-03/Minimum%20wage%20developments%20in%202022-fighting%20the%20cost-of-living%20crisis_2023.pdf
Súčasní poslanci nepotrebujú vedu, potrebujú zvadu. Vláde nenechali kľud ani očakávaných 100 dní, vystrájali ako malé deti na ihrisku, keď jedno zoberie hračku druhému, a žiaľ,  aj tárali.
Pozrime si niektoré problémy ekonomík EÚ. Agregovaná nezamestnanosť v EÚ bola 6,6 percenta v mnohých krajinách to bolo viac, aj na Slovensku. Naša vláda hovorila aj o existencii pracovných miest, ale ide aj o to, či sú to miesta lepšie a či horšie, hlavne či nie sú horšie platené. Ale aká je však úroveň nerovnosti a chudoby v krajinách EÚ? EK má hlboký prehľad. Aký však je, ako hovorí makroekonómia, rozdiel medzi priemerom miezd 20 percent najlepšie zarábajúcich a 20 percent najhoršie zarábajúcich? Dvakrát či 5x väčší. A ako je to v jednotlivých krajinách EÚ.
V spomenutom článku som sa dočítal, že je 22% populácie EÚ v rizikovom pásme chudoby a sociálnej exklúzie v roku 2022, a až 31,5% ľudí nemalo na pokrytie výdavkov neočakávaných udalostí a 28,6% si nemohlo dovoliť  zaplatiť týždennú dovolenku. Pozrime si však konkrétne úroveň minimálnej mzdy v EÚ v tabuľke, ktorú uvádza spomenutý autor:
 

 
Vidíme, že minimálna mzda v Luxemburgu je 1380 a na Slovensku 402 a ich podiel je 3 ,43 krát väčšia ako na Slovensku. Musím však povedať, že aj EK priznala, že sily na trhu práce boli hlavnou silou, ktorá bola za výhľadom rastu v roku 2023. Žiadalo sa povedať viac, a to, že EK prehliadla disparity v mierach nezamestnanosti krajín EÚ a v jednotlivých sociálnych skupinách, ale aj disparity v mzdách ako o tom hovorí náš podiel.
Pozrime si aj fakty, teda konkrétne mzdové pásma u nás v nižšie grafe.  Zdôrazňujem to preto, že tabuľka uvádza ako najnižšiu mzdu 200 eur. Čitateľa iste prekvapí posledné pásmo.
 

 
V grafe jasne vidíme, že najnižšie mzdové pásmo bolo označené ako menej ako 200 eur. Občania z najmenej v troch  mzdových pásmach zažívajú chudobu. Ak by som v prvom pásme vzal ako priemer 100 euro a v platovom pásme 2300,01 by bol priemer 2500, potom miera disparity je ozaj veľká; ľudia z posledného pásma zarábajú mesačne 25 krát toľko ako ľudia z prvého pásma. Pod chudobou si ozaj musíme predstaviť životné pomery tých ľudí. Chudoba nezaisťuje človekovi základné podmienky pre dôstojný život a uspokojenie najzákladanejších ľudských potrieb. Teda zažívajú hmotnú núdzu, nedostatok potravín a zlú situáciu v bývaní. Z hľadiska sociálnej politiky, o ktorej som písal v minulej úvahe, chudoba je jeden z najobťažnejšie riešiteľných problémov. Je spôsobená nedostatkom peňazí.
Semafor chudoby uvádza, že, žiaľ, z počtu všetkých 5 397 540 Slovákov má 2,6 mil. Slovákov ekvivalentný disponibilný mesačný príjem do 700 eur a 4,5 mil. príjem do 1 000 eur mesačne.
Problém treba vidieť v širšom kontexte. Totiž po roku 1989 sme mali obrovskú nezamestnanosť. To sme nečakali. Nie Delorsov výbor, ktorý pripravil nič nehovoriace Maastrichtské kritéria, ale ekonómovia západných krajín, keďže prišli s tézou, že Slovensko zaostáva, mali napísať dielo Ekonomické základy budúcej perspektívy EÚ, riešenie národných problémov, na báze ktorého mali určiť aj ekonomickú politiku a výhľad jednotlivých členských štátov, ktoré sme mali dostať k dispozícii. Takto sme išli do neznáma. Dali nám prístupové kritériá. Treba vidieť veľa súvislostí, ľahšie sa problém pochopí.
Prečo nám neponúkli vedecké riešenie fungovania ekonomiky EÚ ako celku a menovite aj jednotlivých krajín?
Ozaj chýbali hlboko spracované teoreticko-metodologické problémy medzioblastného (národného) ekonomického vyrovnávania, či aj hlavné atribúty medzioblastného ekonomického vyrovnávania, meranie (miery, ukazovatele; HDP nemá zmysel) medzioblastného ekonomického vyrovnávania, meranie (miery, ukazovatele) národohospodárskej efektívnosti medzioblastného ekonomického vyrovnávania. Naši ekonómovia také dielo mali; 412 stranové dielo V. Pavlenda Ekonomické základy socialistického riešenia národnostnej otázky v ČSSR. Ekonómovia EÚ nepovedali kde a ako. Čaká nás rast disparity, nerovnosti a chudoby?
 
Záver
Pred viac ako 200 rokmi sa D. Ricardo, velikán ekonómie, stal členom britskej Dolnej snemovne. V parlamente hovorieval veľmi odborne a tak ho mnohí nechápali. Bol to aj Ricardov „zákon pomernej výhody“, alebo doktrína komparatívnych nákladov, ktorú v parlamente objasnil. V úvode som spomenul aj našich. Tiež objasňovali. Odozva nebola. Naši poslanci však nemajú taký vedecký záver.
Ekonómovia všetkých parlamentných strán si musia dôkladne uvedomiť, že hospodárska politika, jej jadro, musí vychádzať z toho, že z počtu všetkých 5 397 540 Slovákov má 2,6 mil. Slovákov ekvivalentný disponibilný mesačný príjem do 700 eur a 4,5 mil. príjem do 1 000 eur mesačne. A to znamená, že ekonomika SR predovšetkým potrebuje vznik a rozvoj odvetví, ktoré zabezpečia zamestnanosť pre všetky vrstvy obyvateľstva.
Chaotické vystúpenia poslancov v NR SR nie sú predpokladom potrebnej zmeny v oblasti miezd. Rovnako je však potrebná zmena v ekonomických výskumných ústavoch a ekonomických fakultách.
Zásadnou úlohou je vyriešiť problém v rámci celej EÚ, a to, rozpracovanie podmienok realizácie pracovnej sily národov a národností EÚ; netabuizujme fakty, o ktorých sa nemá hovoriť. Aj o najvyšších mzdách v Európe. Alebo inak, ako to hovorí nadpis úvahy, o mzdách, disparite, nerovnosti a chudobe.
Potrebujeme dielo Ekonomické základy miezd a chudoby v EÚ.
 
Prof. J. Husár
Bratislava 28/2/2024
Pôvodne vyšlo: https://www.reminiscencie-sucasnost.sk/mzdy-disparity-nerovnost-a-chudoba/

Pán profesor, veľmi sa mi páči, že sa vždy opierate o fakty a matematiku. Aj komentáre potom môžu byť viac k veci.
Dolu v komentári sa pani Marta pýtala na dôvody rozdielov v mzdách na Figure 2, Sú to síce legislatívou určené minimálne mzdy, ale je tam aj určitá proporcia s priemernými mzdami.
V databáze Eurostatu som si našiel prehľad Európskych krajín podľa indexu životných nákladov (https://www.numbeo.com/cost-of-living/rankings_by_country.jsp?title=2021&region=150). Poradie krajín podľa tohto indexu približne zodpovedá poradiu podľa minimálnych miezd, aj relatívne rozdiely sú podobné.
To, podľa mňa, svedčí o dvoch veciach:
Napriek všetkým pekným rečiam o rovnosti a rovnakej mzde za rovnakú prácu, nie je to v rámci Európy pravda ani náhodou. Mzdy zhruba kopírujú životné náklady a teda mzda nie je vyjadrením hodnoty práce, ale (ako kedysi písal Marx) prostriedkom na reprodukciu pracovnej sily. Zamestnávatelia to tlačia na minimum možného.
Napriek všetkým pekným rečiam ideologických ekonómov o konkurencii a voľnej súťaži je na západe dlho zavedený systém monopolov a oligopolov. Ich konkurencia nespočíva v znižovaní nákladov, ale v snahe získať čo najväčší podiel z peňaženky ľudí. Preto sú tam životné náklady na maxime možného.
Mimochodom, tie isté faktory sa prejavujú aj v rámci Slovenska. Bratislava je ekonomicky úplne iný svet ako trebárs Michalovce.
Obávam sa, že pri najlepšej vôli nie je tento rébus v neriadenom kapitalizme voľného trhu riešiteľný.

Odpoveď prof. Husára:
Veď to je práve ten problém, ktorý diskutujú aj vedci a to „cesta“ ako sa cena pracovnej sily premení na mzdu. Vy ste si všimli aj index životných nákladov. a zistili ste podobnosť pohybu. Nemôžem sa nevrátiť k Baťovi, ktorý predovšetkým presadzoval, že robotník nemôže mať problém s bývaním. A tak postavil Zlín, či u nás Svit. Ktorý najbohatší Slovák tak uvažuje? Ba Baťa presadzoval, že robotník musí mať takú mzdu, aby si dokázal aj šetriť a tak aj otvoril Banku a všetci jeho zamestnanci museli úspory vkladať do jeho banky. Teda nehovoril o minimálnej mzde. Teda ani dnes sme nevyriešili problém hodnoty práce, či ako hovorí anglická literatúra value of work.
Ďakujem
jhusár