Ako meriame ekonomickú výkonnosť krajín EÚ

Portrét - prof. Jaroslav Husár

Možno aj čitateľ dostáva maily od Štandard.sk. Martin Vlachynský mal v ňom uverejnený článok s komentárom Spojené štáty verzus Európska úniaTitulnú otázku môžeme odbiť pohľadom na HDP a zmeniť tému. „Ekonomika USA vyprodukuje v roku 2023 statky za 27 biliónov dolárov, EÚ tesne nad 18 biliónov dolárov“. Ekonomicky odborne nič nehovoriace tvrdenia.

Veličina HDP ekonomiky nemá z hľadiska hodnotenia ekonomiky, jej výkonnosti principiálny význam a zmysel. Europoslancovi P. Gentilonemu som napísal po anglicky list, v ktorom uvádzam tieto vážne nedostatky HDP:
1) HDP vyjadrujeme v peniazoch nie vo fyzických jednotkách. Teda peňažná hodnota nehovorí o tom aké množstvo tovarov a služieb sa vyrobilo, hovorí iba o predanej hodnote. Problém vzniká keď porovnávame v krajine hodnoty HDP v príslušnom roku s rokom pre 5 rokmi a nezískame informáciu, či sa ľudia majú lepšie. Ba väčší problém vzniká ak porovnávame krajiny.

2) HDP neodráža zmeny v kvalite outputu. Táto druhá slabosť HDP skrýva nepresnosť HDP „reálneho“ trendu v čase. V technologicky vyspelých krajinách sa kvalita výrobkov zlepšuje v priebehu 5-9 rokov, ba aj častejšie.

3) Hodnota HDP nehovorí nič o účely  produkcie. Milión euro vynaložených na vzdelanie a výchovu má iný dôsledok ako vynaloženie milión eur na cigarety. Ale obe hovoria o rovnakom „raste“ HDP. Teda zmena HDP nám dáva iba veľmi hrubú indikáciu zmeny v kvalite života.

4) Do HDP sa nezapočítava väčšina tovarov a služieb, ktoré nie sú predmetom kúpi a predaja. Jeden príklad – práca manželiek v domácnosti sa nehonoruje, je teda z HDP vylúčená. Teda tieto  štyri body sú postačujúce na to, aby ekonómovia poukázali na veľké problémy merania ekonomického outputu ekonomiky.
 
Naši tvorcovia hospodárskej politiky (ale aj tvorcovia EÚ) zabudli na poznatky ekonomickej vedy aj o potrebe predvídateľnosti správania sa ekonomického systému ekonomiky (aj jednotlivých členských krajín a následne zoskupenia EÚ). To nám robí neustále problémy, ekonomika sa potáca. Opierajú sa iba o bezvýznamné, nič nehovoriace číslo HDP, ktoré EÚ využíva ako kritérium v rôznych oblastiach spoločenského a ekonomického života. Treba si uvedomiť, že kritérium je termín, ktorý sa používa na označenie merateľnej hodnoty alebo podmienky, ktorá slúži na objektívne posúdenie, hodnotenie alebo rozhodovanie o niečom. Významný ekonóm Manfred Gärtner napísal dielo A Primer in European Macroeconomics v roku 1994, v ktorej vyhodnotil 3 krajiny ukazovateľom HDP (PY, Y):
 
tabuľka

Ak si čitateľ pozrie stĺpec 2, tak zistí, že nominálny príjem (PY) per capita Švajčiarka v roku 1994 bol skoro dvakrát taký ako USA. Portugalsko malo iba štvrtinovú výšku nominálneho príjmu Švajčiarska. Ak zohľadníme cenovú úroveň s akceptovaním parity kúpnej sily USA, reálny príjem (Y) poradie sa zmení, podstatne. Vo Švajčiarsku sa nakúpi za 37,180 USD to čo v USA kúpia za 24,390 USD.
Čitateľ teda vidí problémy ekonomického vyhodnocovania ekonomickej pozície krajiny na báze čísla HDP. Náš ŠÚ SR nevyčísluje HDP za okresy. V predvolebnej kampani strany tiež nehodnotili situáciu Slovenska pomocou HDP. Verím, že viacero čitateľov dostalo mail od predseda SaS p. Richarda Sulíka. V ňom som si prečítal:
 
TOTO SA NÁM PODARILO:
1. Zrušili sme koncesionárske poplatky a výrazne sme znížili registračné poplatky
2. Znížili sme DPH na gastro z 20 na 10 percent
3. Priniesli sme VOLVO a začali sme výstavbu priemyselných parkov v Rimavskej Sobote a Sabinove
4. Nízke ceny elektriny pre dva milióny slovenských domácností
5. Zabezpečili sme palivo pre všetky reaktory a Mochovce 3 bežia na plný výkon
6. Kilečko 1 a 2 – vyše 300 konkrétnych zlepšení pre podnikateľov
7. Štátne SPP po rokoch v zisku, historicky najvyšší zisk Transpetrolu
8. Zariadili sme, aby za každé nové pravidlo museli byť dve staré zrušené (1in2out)
9. Začali sme obnovovať kúpele Sliač
 
Slovenská republika musela pred vstupom do eurozóny, ako každý iný štát EÚ, mimo eurozóny splniť štyri konvergenčné kritéria, takzvané Maastrichtské kritériá, založené práve na HDP:
 
– Prvé kritérium sa týka verejných financií. Deficit verejných financií za posledný rok pred hodnotením, nesmie presiahnuť 3% HDP. Okrem toho celkový verejný dlh nesmie presiahnuť 60% HDP, alebo musí klesať.
– Druhým kritériom je inflačné kritérium. Priemerná inflácia za posledných 12 mesiacov (meraná podľa HCIP), nesmie presiahnuť priemer troch krajín EÚ s najlepšími výsledkami v oblasti cenovej stability o viac ako 1,5 % bodu.
– Ďalším kritériom je stabilita dlhodobých úrokových sadzieb. Priemer trhových úrokových sadzieb dlhodobých vládnych alebo obdobných dlhopisov nesmie presiahnuť priemer troch krajín EÚ s najlepšími výsledkami v oblasti cenovej stability o viac ako 2% body.
– Posledným kritériom je stabilita výmenného kurzu. Slovenská koruna musela byť dva roky pred hodnotením zapojená do mechanizmu výmenných kurzov (ERM II). Počas tohto obdobia nesmelo Slovensko korunu jednostranne devalvovať, koruna nesmela vybočiť z dohodnutého fluktuačného pásma, musela sa pohybovať blízko centrálnej parity a pri vývoji kurzu sa nesmeli vyskytnúť vážne napätia (čo to je?). Hovorí to iba o nepotrebnej komplikovanosť ekonomickej politiky.
 
Záver
Hodnotiť ekonomickú situáciu v krajine je veľmi náročný problém. Súčasná prax, ktorá vychádza z ukazovateľa HDP je chybná. Tvorca hospodárskej politiky nemá hlboký vhľad do fungovania ekonomiky. Naši ekonómovia by nemali byť ľahostajní k osudu našej ekonomiky, jej pozície a výkonu v rámci EÚ. Musia vyhodnotiť celú obsahovú bohatosť vzťahov, súvislostí a javov ekonomického života Slovenska, jej ekonomického vývoja. Nemôžu sa uspokojiť s formálno-proklamačným hľadiskom (HDP), ktoré nie je uspokojujúce z hľadiska dnes už dobre známych kvantitatívnych možnosti hodnotenia a klasifikácie ekonomiky, určenia jej sily a využitia ekonomických zdrojov, a tak určenia smeru je napredovania, čo je rozhodujúce.
Slovenskí ekonómovia v rokoch 1964/70 vypočítali stupeň ekonomického rozvoja pomocou I- vzdialenosti a viac ako 70 ukazovateľov. Vedeli určiť, ktoré ukazovatele v zvolenom okrese treba zmeniť a o koľko sa následne zvýši stupeň ekonomického rozvoja.
Dnes hovoríme iba o zaostávajúcich regiónoch.
 
Prof. J. Husár
Bratislava 13/11/2023
Pôvodne vyšlo: https://www.reminiscencie-sucasnost.sk/ako-meriame-ekonomicku-vykonnost-krajin-eu/

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Návrat hore