Kde nájsť zmysel života v šialenej dobe?

Václav Cílek (český geológ, klimatológ, spisovateľ, esejista, filozof) napísal zaujímavý komentár s názvom „Kde hľadať zmysel života, keď sa celý svet zbláznil“.

V tejto súvislosti ma napadlo, že to najdôležitejšie čo môžeme urobiť je dať svojmu životu zmysel. Podľa môjho názoru najväčším zmyslom života je byť užitočným a pomáhať. Práve to, čo realizujeme v našom Inštitúte pre pracovnú rehabilitáciu občanov so ZP v Bratislave. Vďaka spolupráci a snahe o zabezpečenie dodržiavania našich spoločných hodnôt a priorít prispievame k ochrane a podpore našich žiakov a klientov a tak im zabezpečujeme pozitívnu víziu na nasledujúce roky.

Ak človek nedokáže realizovať svoju vôľu nájsť zmysel, môžu sa u neho dostaviť ťaživé pocity bezmocnosti a menejcennosti. To vedie k zúfalstvu, ktoré môj obľúbený psychiater Viktor Frankl chápe ako utrpenie zbavené zmyslu, agresivite, závislostiam a únave zo života. Nadväzujúce psychosomatické ochorenia a neurotické poruchy môžu viesť až k samovražde. Naopak, ak človek nájde svoj zmysel, nájde aj šťastie a vôľu žiť i v tých najťažších vonkajších podmienkach.

Prečo naša západná civilizácia, aj napriek širokým možnostiam sebarealizácie a blahobytu, ktoré ponúka, zaznamenáva nárast neuróz a pocitov nezmyselnosti? Odpoveď možno ponúka Franklova kritika konceptu „pursuit of happiness“ (hľadanie šťastia), ktoré je ústredným krédom liberálnej demokracie. Podľa rakúskeho psychiatra sa totiž nemožno naháňať za šťastím ako za cieľom samým osebe. Čím viac sa za šťastím naháňame, tým viac nám uniká. Šťastie musí vyplynúť ako vedľajší produkt naplneného zmyslu. Zmysel života nemôže byť nájdený, musí byť odkrytý.

Ja osobne som toho názoru, že treba podnecovať najmä mladých ľudí k hľadaniu zmyslu života v náročných situáciách, obohacovať ich osobnosť o nové skúsenosti, podporovať rast v ich charaktere. To vedie k hlbšiemu chápaniu ich prostredia a vytvára morálnu silu podieľať sa na tvorbe spoločenského dobra v spoločnosti.

Zmysluplnými sa naše činy stávajú vtedy, keď presahujú náš egocentrický pohľad na seba – k tomu, že sa pozeráme na komunitu, na krajinu, na svet. Toto je rozmer, ktorý vytvára zmysluplnosť.

Dušan Piršel

Jedna z najdôležitejších ľudských tém. Môžeme o nej písať dlho a dúfam, že sa k nej budeme vracať. V tomto krátkom dodatku teda len maličkosť na inšpiráciu.
Nebojme sa „zmyslu života“. To nie je bremeno. Ak jeho prítomnosť niekto (ako autor tohto príspevku) cíti vo svojej každodennej aktivite, tak sa stáva v živote navigačnou pomôckou. Tým povestným „kompasom v nás“, podľa ktorého vždy vieme, či ideme správnym smerom k využitiu potenciálu a naplneniu svojho života.