Citadela (A. de Saint-Exupéry, časť LXXVIII)

Ilustračné foto: Marián Moravčík

Obrázok je len ilustračný, nesúvisí priamo s textom.

Spomínam si, ako ma navštívil prorok, ktorý mal tvrdý pohľad a silno škúlil. Prišiel a vrela v ňom ponurá žlč:
„Musíš ich vyhladiť“, vrčal pomedzi zuby.
Pochopil som, že má rád dokonalosť, lebo len smrť je dokonalá.
„Sú plní hriechu“, doložil.
Mlčal som. Jasne som videl tú dušu, ukovanú ako meč. Ale nevdojak ma napadlo: „Žije len z odporu k zlu. Existuje len skrze zlo. Čo by z neho bolo, nebyť zla?“
„Po čom túžiš, aby si bol šťastný?“ opýtal som sa ho.
„Aby zvíťazilo dobro.“
A hneď som vedel, že klame. Lebo nazýval šťastím svoj zaháľajúci hrdzavý meč.

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Návrat hore