A čo človek?
Pomyslela som si, keď som čítala zopár najnovších správ… Chce byť človek ešte človekom? Alebo mu stačí byť tvorom bez duše, pre ktorého bude podstatné
ľudskosť
Keď zomiera ľudskosť…
Stáva sa to vtedy, keď sa ľudia dostanú k vedomostiam, ktorým rozumejú iba čiastočne, ale dokážu ich zneužiť na vlastné zištné ciele. Vtedy príde tzv. „pokúšanie
Stopy v snehu…
Možno by sme sa mali v tomto prazvláštnom svete na chvíľku zastaviť a zamyslieť sa nad tým, aké stopy života zanechávame a aké sú hlboké.
Svetlo nádeje…
Ak nájdeme v sebe „svetlo nádeje“ a pochopíme jeho význam, dokážeme dávať svetlo nádeje láskou a ľudskosťou všade tam, kde temnota zla oberá ľudí o vieru v dobro.
Podstata života…
Čo je však skutočnou podstatou ľudského života, ktorú ľudstvo doteraz nechce vidieť aj keď ju má stále pred očami, nechce o nej počuť, aj keď sa mu Boh stále prihovára a často mlčí, keď prichádza o podstatu vlastného bytia?
O ľudskosti…
Človek môže mať všetko, peniaze, bohatstvo, telesnú krásu, vedomosti, znalosti… Ale ak človek nepozná ľudskosť a nie je vo svojej podstate ľudský, v skutočnosti nemá nič.
O význame nádeje pre život v ľudskosti
Nádej, ako protipól beznádeje, je niektorým ľuďom vlastná a často sa spája s optimizmom, veľakrát sa rozvíja až na základe pozitívnych životných skúseností a utvrdzovania si vlastných hodnôt.
Zelený pavúčik…
Poobede som čistila posledné hrozno na domáci džem. Na okraji misy som zbadala malého, nádherného, svetlozeleného pavúčika. Zmätene behal dookola, tam a späť. Bol v