Zelený pavúčik…

Ilustračný obrázok: Pixabay

Poobede som čistila posledné hrozno na domáci džem. Na okraji misy som zbadala malého, nádherného, svetlozeleného pavúčika. Zmätene behal dookola, tam a späť. Bol v neznámom prostredí a hľadal cestu von. Chcel sa dostať do známeho prostredia a nedarilo sa mu to.
Prišlo mi ho ľúto. Opatrne som ho zobrala do ruky, cestou som dávala pozor, aby mi neutiekol a odniesla som ho naspäť na hrozno. Tam, odkiaľ som ho priniesla spolu so sladučkými, voňavými bobuľkami.
Netušila som , čo s ním bude, ale bol doma, v prostredí, ktoré poznal.
Tiež sa mi v živote viackrát stalo, že som mala pocit, že som stratila cestu životom a bola som z toho nešťastná a zmätená.
A práve v takých chvíľach prichádzali do môjho života ľudia, ktorí mi ju pomohli nájsť.
Pomohli možno iba prívetivým slovom, či úsmevom, dobrou radou, životným postojom a stali sa mojimi kamarátmi, alebo priateľmi.
Boli to ľudia s rozličnými názormi a hoci sme sa niekedy aj nezhodli, ostali mi v srdci.
Pretože skutočne stačí málo a človek pochopí aké je jednoduché podať pomocnú ruku človeku, ktorý ju potrebuje.
Aké je jednoduché vypočuť človeka, ktorý to potrebuje.
Aké je jednoduché objať človeka, ktorý sa cíti nešťastný a sám.
A aké je jednoduché pomôcť vstať človeku, ktorý padol.
Stačí odhodiť vlastný egoizmus a nezáujem, byť ľudským, vcítiť sa do situácie toho druhého a snažiť sa ho pochopiť.
Prestať sa správať povýšenecky, byť úctivý a láskavý.
Ak si s niekym rozumiem a ľudsky „sadnem“, netreba sa hanbiť vyjadriť svoje pocity, pretože je úžasné povedať mu, že ho mám rada.
Nesúdiť nikoho, len preto, že mu nerozumiem.
Čo ak ten človek má knihy radšej ako ľudí len preto, lebo mu ľudia ublížili. A možno, že hudba ktorú miluje, mu pomáha prežiť a žiť.
Čo ak nemá chuť zabíjať čas činnosťami, ktoré nepovažuje za dôležité len preto, že si uvedomuje hodnotu svojho času, ktorý mu ostáva a nechce ním plytvať.
Každý z nás má rovnaké právo na život, na lásku, na priateľstvo.
Každý z nás sa môže potknúť i padnúť.
Každý z nás robí chyby a hlúposti.
A každý z nás je človekom dovtedy, pokiaľ nim nezabudne byť…

Devana

Slnovratovo 24. október 2016

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Návrat hore