Ilustračný obrázok: Marián Moravčík (pinhole)
Žijeme vo veľmi zvláštnej dobe a aj životnej fáze, len sa veľmi obávam celkovej eskalácie napätia vo svete, pretože ak to porovnáme s našou mladosťou a dospievaním, nikdy od 2. svetovej vojny nebola civilizácia tak blízko ku globálnejšiemu konfliktu, možno okrem karibskej krízy.
Pevne verím v pud sebazáchovy svetových lídrov a ich okolia, že si uvedomia, že zlomiť toho druhého znamená zničiť väčšiu časť života na zemi a víťazom by nebol nikto. Aspoň ja mám taký pocit, keď čítam aj medzi riadkami.
A tak si kladiem otázku, kedy nastane nejaké prebudenie. Prirovnávam to k prírode, ktorá kvitne, rastie, vzmáha sa. Bude dôležité nielen u nás, ale celosvetovo aby sa prebudili sily vzkriesenia. Lenže buď sa začneme meniť v našom vnútri a budeme spokojní, alebo túto zmenu nahradíme zmenou povrchu, ale spokojnosť zjavne nedosiahneme. Tá vnútorná zmena sa dá dosiahnuť dvomi cestami. Presvedčením, alebo vierou. Obe cesty sú schodné, len treba na nich pracovať.
Myslím si, že jednoducho potrebujeme čas, aby sa z hlbín ľudského zmätku zrodila mravná duchovná revolúcia. Ale na zmenu vnútri je potrebná aj kvalita zvonku. Bohužiaľ, tá absentuje. Médiá, sociálne siete, scenáre filmov, povrchnosť v prezentácií súvislostí, akceptovaná neslušnosť, vnucovanie tej mojej, našej pravdy spojená s intoleranciou, nezáujem o veci verejné u tých, ktorí môžu ponúknuť pozitívnu zmenu, tú kvalitu.
Zmena zvnútra, a s tým spojená spokojnosť, je formulovaná už v mnohých myšlienkach a výrokoch dávno, len ich poznať, prijať a zvnútorniť. To je trvalá výzva. Proces vzkriesenia je pomalý, postupný, prirodzený, bez veľkolepých, senzačných, emocionálnych a barbarských udalostí. Keď je už vedomie úplne prebudené, tak to nie je niečo senzačného alebo veľkolepého. Je to jednoducho realita. Taká prirodzená ako strom, ktorý pomaly rástol, rozvíjal a vyvíjal sa, bez náhlych skokov alebo senzačných udalostí.
Bohužiaľ, sily vzkriesenia sú v porovnaní so silou peňazí a zisku príliš slabé, aby sa podľa napísaného prebudili. Aj vianočné respektíve veľkonočné sviatky sa čoraz viac stávajú len epizódnymi v spoločnosti uponáhľanej za zabezpečovaním základných potrieb.
Aj napriek tomu verím, že niektorí prebudení sú. Ostatní asi budú potrebovať nejaké veľké sklamanie, dúfam, že nie katastrofu.
Dodatok Mariána Moravčíka:
Bez preháňania, žijeme v úplne šialenej dobe. Nepoznám nikoho, kto sa v tejto dobe a momentálnej celkovej situácii cíti komfortne. Ani si neviem predstaviť vnútorný svet človeka, ktorý by sa tu cítil ako ryba vo vode.
Paradoxne, práve toto je spúšťač – základný predpoklad prebudenia a vzkriesenia.
Prirodzené prebudenie zo spánku si nevyžaduje žiadne úsilie, proste sa to stane, ani nevieme prečo. Dokonca ani pri násilnom prebudení budíkom alebo poplašnou sirénou nevyžaduje úsilie prebudiť sa, ale vstať z postele. Duchovné prebudenie si však vyžaduje aj vôľu, aj úsilie, a napokon aj veľa sebadisciplíny.
Ale najskôr si musíme uvedomiť, že svet okolo je virtuálna fatamorgána (matrix) a musíme pocítiť túžbu uvidieť svet taký, aký je naozaj.
