Sú mladícke lúpežné bandy extrém alebo predzvesť?

Pojmy agresia a násilie sa v súčasnosti čoraz viac vyskytujú v našom slovníku, čo odzrkadľuje skutočnosť, že sa s týmito javmi pomerne často stretávame v bežnom živote. Čítal som, že detské gangy v niektorých mestách na Slovensku pod rúškom tmy napádajú nevinných ľudí, často útočia odzadu. Kde hľadať príčiny?

Nekultúrnosť ovládla miesta, kde sa tvoria zákony, volení zástupcovia nerozumejú obsahu uvedeného slova (negeneralizujem), oslabila sa pozícia učiteľa, ktorý mnohokrát nemá podporu v rodine a neustála séria reforiem zhoršila úroveň edukácie a jej výsledkov, nekvalifikované inkluzívne nápady tomu napomáhajú, tí, ktorí majú byť nositeľmi kultúry robia politiku a ešte viac polarizujú spoločnosť, ochrancovia zákona sú nezriedka cieľom. Ale zároveň je to aj nevytváranie podmienok pre zmysluplné využívanie voľného času a obchádzanie prísnej represie.

Uvedomujem si, že mnohí mladiství rôzne nadobúdajú adrenalín, bohužiaľ aj takouto formou. Napokon v atmosfére spoločnosti, kde sa ukazuje, že arogancia sa vypláca, sa nemáme čomu diviť. Mladíci skrátka v posledných rokoch nabrali istú hladinu sebavedomia. Takže si začali dovoľovať ešte viac ako predtým. Je to možno aj otázka liberálnej agendy posledných rokov, takže v uliciach na protestoch sú presne tí, ktorí za toto môžu.

Na druhej strane ťažko vychovať dieťa, keď ono vidí všade brutalitu a bezcharakternosť. Pretvárku aj v masmédiách a v celej spoločnosti. V masmédiách sa vyzdvihuje akože sloboda, ktorá sa často zamieňa s úchylným správaním, s pretvárkou, vulgárnosťou na každom kroku. Myslím si, že agresivita detí stúpa aj preto, lebo stúpa agresivita dospelých. Treba len pozorne vnímať svet okolo seba a hlavne svet v ktorom sa pohybujú ich deti.

Problém vidím aj v tom, že cieľom mnohých mladých v našej dobe je sledovať a obdivovať bezduché, povrchné a v drvivej väčšine primitívne príspevky takzvaných influencerov na sociálnych sieťach. Je to prudko nákazlivé a berie to mladým ľuďom perspektívu v živote. Takto vyzerá moderná dekadencia a skončí sa to s určitosťou veľmi zle.

Nie je to ale problém len SR.
Čo s tým? Podľa môjho skromného názoru dať mladým zmysluplnú náplň, reálnu a príťažlivú víziu. Deti musia veriť v dobro, na tom sa však musia podieľať najmä najbližší výchovou a vzorom, prípadne osoby z okolia – krúžky, učitelia a pod. Empatia sa v človeku vyvíja. Aj tie prepady niekde museli vidieť, samé by ich to nenapadlo.

Som veľmi rád, že v našom Inštitúte pre pracovnú rehabilitáciu občanov so ZP v Bratislave sa náš pedagogický personál okrem vzdelávania žiakov venuje aj voľnočasovej rehabilitácii, s cieľom, aby naši žiaci svoj voľný čas pokrývali rozumnými a zmysluplnými aktivitami.

Dušan Piršel

Vo svete a dobe, ktorá nemá na deti čas a kŕmi ich odpadkami, je násilie medzi deťmi zákonité. Platí to aj v americkom raji (písali sme o tom tu) a platilo to aj v mladom ZSSR po občianskej vojne. Dnes už nikomu, kto ešte nie je na dôchodku, nič nepovie meno Makarenko. Bol to legendárny vychovávateľ v domove pre opustené deti. Pre učiteľov za socializmu bol inšpiráciou vtipov o úspešných metódach výchovy, lebo sa neštítil ani používania fyzických trestov. Podobne ako učiteľ Hnízdo vo filme „Obecná škola“. Ale podobne aj jeho deti milovali, lebo im dal perspektívu, naučil ich, čo je to zodpovednosť, lojalita ku kolektívu a presmeroval ich dráhu zo zločineckej, kam smerovali, na dráhu normálneho občana.
Je viacero spôsobov, ako to urobiť, ale deti určite potrebujú náš čas, pozornosť a energiu.
Kým nie je neskoro.