Profesor Hvezdoň Kočtúch – ekonóm národovec

Začnem inak. Prečo si hrdý na Slovensko? To bývala jeho otázka. Do mojich spomienok som si vybral aj životnú dráhu Prof. Kočtúcha, lebo je spriaznená s mojou orientáciou.

 
Prof. Ing. Hvezdoň Kočtúch, DrSc.  sa narodil 31. marca 1929 v Lipovskej Porúbke. Bol slovenský ekonóm, národohospodár, pedagóg, politik a verejný činiteľ, ktorý sa špecializoval na výkonnosť a efektívnosť národného hospodárstva, zvlášť či menovite v oblasti investícií. Študoval na Gymnáziu M.M. Hodžu v Liptovskom Mikuláši  potom na VŠHV, čiže dnes  Vysokej škole ekonomickej v Bratislave (VŠE, dnes Ekonomickej univerzite). Pôsobil tam ako vysokoškolský pedagóg a odborník na národohospodárske plánovanie. V 60. rokoch prednášal na Univerzite v Oxforde v Spojenom kráľovstve. Stal sa členom Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska (1968- 1970) a členom ÚV KSČ (1968- 1971).
 
Do širšieho podvedomia vstúpil 1964 ako kritik centrálneho direktívneho plánovania, pražského unitarizmu a hospodárskej politiky A. Novotného. Autorita vedca bola nesporná. Budí obdiv aj spôsobom hľadania pravdy o spoločnosti a človeku, hlavne v rozvíjaní metodologických postupov, bez ktorých pokrok ekonomickej vedy je nemysliteľný. Vzácny človek a vysokoškolský učiteľ, ktorý udával vysoké tempo nielen pre seba, ale pre každého, nielen v práci, ale aj v živote. Ak niekto zaostával, nezabudol ho povzbudiť, že všetko sa dá spraviť, len treba chcieť.
 
Profesor Hvezdoň Kočtúch pri tom mladším kolegom nezabudol pripomenúť, že on už v  takomto veku sa stal prvým docentom, prvým vysokoškolským profesorom i prvým kandidátom a doktorom vied. Je toho veľa, čo by v spomienke bolo treba pripomenúť z Kočtúchových úspechov, výsledkov jeho práce, aj nezaslúžených prehier. Jeho prínos pre univerzitu bol veľký, pre ekonomickú teóriu značný, pre spoločnosť pozoruhodný a pre prostredie, v ktorom žil a pracoval, nezabudnuteľný. Z mnohých záslužných činov profesora Kočtúcha treba pripomenúť hlavne jeho zápas o samostatný slovenský štát, presadzovanie pravdy o pomýlenej predstave centrálnej vlády ČSFR o tom, že Česko na Slovensko dopláca, o nespravodlivom systéme prerozdeľovania zdrojov v štáte, aj to, že bol v popredí pri presadzovaní emancipačných snáh Slovenska. Obdivuhodná bola jeho občianska angažovanosť. Výrazne sa angažoval v názorovej skupine ekonómov, ktorí presadzovali slovenskú cestu ekonomickej transformácie. Angažoval sa aj v KSS, bol predseda ZO KSS fakulty. Bol spoluzakladateľom záujmovej organizácie slovenských ekonómov NEZES, ktorej bol predsedom. Najvýraznejšie sa jeho osobnosť prejavila v oblasti výchovno-vzdelávacej činnosti a v jeho vedeckovýskumnej práci.
 
Svoje názory publikoval v knihe Ekonomická efektívnosť investícií (Bratislava: Alfa 1990), ktorá pre mnohých ekonómov, zaoberajúcich sa touto problematikou, predstavovala východiskové predstavy o tom, ako ďalej pokračovať, aby sa táto oblasť posunula dopredu.
 


Z analýz, ktoré sú v diele, vyplýva, že maximálna ekonomická efektívnosť investícií  je syntetickým dôsledkom splnenie všetkých v diele uvedených objektívnych podmienok,  ktoré ju určujú a ktoré sa odvodzujú z teoretického rozboru mnohotvárnych investičných procesov.
 
Vedecky dôležitou častou práce je Časť druhá a to Faktory podmieňujúce optimálny objem investícií s časťami 1. Minimálny objem investičnej výstavby, 2. Maximálna hranica investičnej výstavby, 3. Formulácia  podmienok pre skúmanie optimálneho objemu investícií. Z hľadiska metodológie vedy pokladám za rozhodujúcu Časť tretiu Metodologické otázky výpočtu únosných investícií, ktorá sa hlbšie člení na 1. Ceny a hodnota, zložky ceny a cenové relácie, 2. Problémy konštrukcie cien pre výpočet únosných investícií, 3. Otázky odchýlok cien od hodnoty.
 
Nemôžem nespomenúť celoštátnu konferencia pri príležitosti 10. výročia úmrtia profesora Kočtúcha. V príspevkoch, ktoré na konferencii odzneli, účastníci kladne hodnotili jeho prínos k tomu, ako riešiť investičné procesy a efektívnosť v ekonomike Slovenska. V otváracom vystúpení organizátorky konferencie prof. Viery Bacovej, pod názvom Živý odkaz prof. Ing. Hvezdoňa Kočtúcha, DrSc., odznelo, aký bol teoretický odkaz prof. Kočtúcha a rady, ako treba využiť teoretické zázemie a cesty, ktoré naznačil. Jeho púť v politickom trasovisku v tomto období, v ktorom Prof.  Kočtúch predstavoval jednu z  vedúcich postavení pri politike uskutočňovania transformácie v spoločnosti, zhodnotil a ocenil jeho spolubojovník za pravdu a spravodlivosť prof. Ivan Laluha.
 
Kočtúch nám zanechal dedičstvo, jeho poznatky v mnohých článkoch vnášajúcich nový pohľad do ekonomickej vedy. Ľudí okolo seba podnecoval k hrdosti na Slovensko. Poznajúc jeho priamosť a odvahu iste by dnes povedal: krivda a moc sa držia za ruky. Kočtúchovo dielo nemá charakter synkretického zhrnutia predchádzajúcich poznatkov, naopak hĺbavé premyslenie najmä požadovaním nových východísk fungovania ekonomiky. Znalosti,  ba hlavne ekonomická filozofia slovenských ekonómov spomenutých v mojich reminiscenciách predstavujú vrcholnú syntézu slovenského ba aj českého teoretického myslenia, hlavne ich metodologické postupy; mali by byť zdrojom v dnešnom ekonomickom zápase SR.
 
Keďže sme sa dobre poznali, nemôžem nespomenúť osobnejšie aj jeho odvahu zmeniť úlohy základnej organizácie KSS, ktorej bol predsedom a ja tajomníkom. Navrhol, a výbor to prijal, aby sa na zasadnutí výboru neschvaľoval odborný rast učiteľov, menovite, aby sa neschvaľovali  návrhy vedúcich katedier na miesta odborných asistentov, docentov a profesorov. Rozhodujúce musí byť stanovisko dekana a vedenia fakulty. Výbor to prijal. Iniciatíva prišla od predsedu CZV PhDr. I. Laluhu.
 
Charakter osobnosti Prof. Kočtúcha nemôžem nezakončiť citátom zo spomienky, ktoré uverejnila EU Bratislava a to v príspevku Prof. Húsku:
„V slovenskom spoločenskom vedomí však strašilo obdobie honu na „slovenských buržoáznych nacionalistov“, a teda vymysleli takú metódu, že sa to nenastolí ako požiadavka Slovenskej plánovacej komisie, ale že VŠE a SlPK usporiadajú vedeckú konferenciu, kde sa rozoberie „problematika plánovitého dobiehania Slovenska za úrovňou českých krajov“. Nuž Kočtúch neváhal a v hlavnom referáte prezentoval výsledok svojho výskumu. Vznikol „veľký poprask“. Novotný ako hlava štátu a vládnucej strany žiadal trestné stíhanie výčinov akéhosi mladého docentíka zo Slovenska. Pamätám si, že som Sláva upozorňoval, že to môže byť nebezpečná téma, ale on so svojím vitálnym optimizmom hovoril, že je dôležité, že „bol vypustený džin z fľaše“
 
Iba keď spoznáme a pochopíme, čo pre nás jeho odkaz znamená, budeme môcť zanechané dedičstvo pretvoriť na cestu rozvoja Slovenska. Vzdelanci, o ktorých píšem v mojich reminiscenciách ma vzdelávali, spoznal som ich životné cesty, križovatky ba dôležité uzly potrebné v živote som objavoval. Slávo patrí iste medzi nich.