Najobľúbenejšie bludy Novembra ’89

Čo bolo prvé: pravda alebo blud? Pravda sa na blud upraviť dá, a lož na pravdu? Kozmeticky áno, ale na ako dlho? Na začiatku, ak zájdeme do teológie, bolo Slovo. Ak by nebolo pravdivé, mohlo byť ďalšie pokračovanie? A ako ich rozpoznať? Filozofi to vyjadrili tézou, že kritériom pravdy je spoločenská prax, náš život. Ten veľmi zrozumiteľne potvrdí alebo vyvráti každý názor, každý výrok politika, každý blud.

Bude veľkým zázrakom, ak sa náš ponovembrový svet dožije v plnom zdraví osláv 33. výročia. Zaujímavé číslo, však. Bratislavská Sviečková ako prológ k prevratu už skončila, odumrela. Napomohla aj kovidpárty, ale hlavne samotný život. Kostoly a veriaci majú dnes iné starosti, než stretávky s Jé Čarnogurským či Ef Mikloškom. A hlavne, čo na nich oslavovať? LGBT, dúhové šialenstvo, popieranie rodiny, že muž-muž, žena-žena, politikov tretej kategórie? Alebo mravnejšiu mládež, plnšie kostoly? Pohodu? A nie len trenčiansku?! Alebo blízky, krvavý plot? Vojny a provokácie našich nanútených spojencov? Strážcov nimi ukradnutého národného majetku? Hviezdoslav ani netušil, že Krvavé sonety, ku ktorým si naivný, dobre živený KDH-ácky dav už vtedy našliapol, stoja za prečítanie i dnes. A nie len prečítanie.

Biblia varuje pred falošnými prorokmi, a marxizmus svojou analýzou pred kapitalizmom. A jeho atribútmi: kolonializmus, neokolonializmus, fašizmus, vojny, chudoba, vykorisťovanie, beznádej. Keď je nám dobre, máme zdravie i prácu, recept za korunu, bývanie bez hypoték, vojna len tam, kde USA môžu (a vtedy na nás nemohli); múdrosť iných je nám na smiech; bezstarostnej mládeži osobitne. Ideálne podmienky, aby sa úspešne zasiali bludy. I stalo sa, za veľkého ošiaľu krikľúňov a nefachčenkov, len si spomeňte.

Blud číslo jeden: slobodné voľby; sloboda a demokracia. Koľko plagátov a skandovaní dláždilo cestu k dnešku! Zahraniční manipulátori dobre vedeli ako na to. Vedúca úloha KSČ je nesloboda, priam totalita. Filozoficky adekvátny pojem totalitarizmus nemohli použiť, zle sa to skanduje a nový idol davu, vyberaný Pražák, abstinent, nefajčiar, vzorný manžel, V. Havel, by to pre duchovnú zaneprázdnenosť ani len nevyslovil. Ako aj drvivá väčšina jeho IQ nadšencov. Vedúca úloha ponovembrových víťazov volieb nás doviedla kam? Je náš svet lepší, mravnejší a sociálne spravodlivejší?

V čom bol trik a podstata technologického úspechu? Voľby za socializmu boli postavené na úplne iných princípoch ako v kapitalizme. Vyberali sa najlepší z najlepších, výber sa robil v pracovných kolektívoch a v mieste bydliska. Lebo tam sa
ľudia poznali, a vedeli koho volia. Nepotrebovali drahé kampane, či klamstvá na bilbordoch. Besedy s kandidátmi sa robili na verejných zhromaždeniach. Toto všetko dohliadala KSČ, predstaviteľka všetkých pracujúcich, ich hodnôt. Tie boli vyjadrené v právnych, politických i morálnych (etických) normách. V praxi, v živote to znamenalo, že vybraní zástupcovia ľudu budú presadzovať a rozvíjať hodnoty socializmu. Že sa tam nedostanú gauneri, hlupáci či rozvracači systému. My sme nepotrebovali jalovú súťaž množstva politických strán, toto bolo uzavreté vo Februári 1948. Majstri zločinu však udreli na formálnu stránku veci, lebo na to sa chytí každý podgurážený, a tak smelý revolucionár z davu. Sloboda a demokracia sú len vtedy, ak si môžete vybrať zo širšieho sortimentu, z viacerých politických strán. Ako z umelých, ale dobre zabalených jogurtov na poličke v supermarkete. Odtiahla sa pozornosť od toho podstatného: čo iné, a lepšie tí noví, neraz zahraničím naklonovaní, môžu ponúknuť spoločnosti, nám, tebe, mne? Aj ponúkli: privatizáciu, rozkradnutie národného majetku a postupný rozklad a úpadok spoločnosti. Náš návrat do starého sveta, do sveta bezohľadnosti, egoizmu, chamtivosti, vykorisťovania, vojen a chaosu. Svet bez ropy a plynu? Nech sa páči.

Meradlom slobody a demokracie nie je počet politických strán, to by sme dnes boli jednou z najslobodnejších a najdemokratickejších krajín sveta. Meradlom sú sociálne podmienky v najširšom zmysle slova: ako ľudia žijú, aké majú možnosti na prácu, na oddych, na bývanie, na vzdelanie, na ochranu rodiny, zdravia a života; od narodenia až po odchod z tohto sveta. Pripomeňme známe slová Lenina o slobodných voľbách v kapitalizme: Občan si slobodne vyberá, kto ho bude v ďalšom období ohlupovať a okrádať. Dobré, však. Rovnako jasne odhalil aj obsah pojmu demokracia. Churchill svojim výrokom na túto tému len zakrýval a obhajoval fungovanie kapitalizmu. Samotný pojem je abstraktný, obsah dostáva v konkrétnych historických, to jest spoločenských podmienkach: Demokracia pre koho? Pre ľudí práce, alebo pre majiteľov našich životov a nášho bývalého národného majetku? Komu dnes slúži štát, jeho mocenský aparát, napr. NAKA, súdy, prokuratúra, médiá? Ako je koncipovaná sociálna politika, dôchodkový systém, obsah výučby na školách, ciele zahraničnej politiky? A čo naše národné záujmy, naše dejiny, boj našich predkov za sociálnu spravodlivosť?! V ponovembrovej hre na demokraciu ani len homeopatické stopy.

Po rokoch, vtedy zapálení, revolucionári na jedno použitie, konštatujú, že socializmus bol lepší. Mnohí z nich. Že stačilo, aby sa mohlo cestovať a chodiť do kostola. Tak poďme na to. Cestovať sa mohlo aj vtedy, do socialistických krajín bez obmedzenia. A nebol to malý kus sveta. Lákal však vysnívaný a idealizovaný Západ. Tam boli limity, a to z jednoduchého dôvodu: devízové prostriedky štátu boli prednostne určené pre nákup vecí, ktoré boli potrebné pre fungovanie ekonomiky. My sme netlačili doláre ako v USA, my sme ich museli najprv vyprodukovať, reálne zarobiť. A štát sa nechcel zadlžovať, dnes vidíme čo to znamená. Ani sme nemali také zdroje ako oni: kolonializmus a neokolonializmus. My sme naopak, týmto nimi zúboženým a vydrancovaným krajinám ekonomicky pomáhali, pomáhali so vzdelaním, s budovaním priemyslu a poľnohospodárstva, či infraštruktúry. Pomoc a solidarita boli jedny zo základných hodnôt socializmu. Na tom bolo postavené aj RVHP. Na čom je postavená milovaná EÚ? Na vykrádaní a ožobračovaní, pravda nadnárodnom. Podľa niektorých českých ekonómov ročne odtiaľ vytečie až jeden bilión korún! Havel kam?

A ako vyzerá cestovanie dnes, na ten Západ úžasný? Cestujú len tí, čo na to majú, dominujú privatizéri a vládnuca, či servisná príživnická vrstva. Drvivá väčšina je rada, že si zacestuje aspoň do okresného mesta. V lepšom prípade po Slovensku, či za lacnejším nákupom do Maďarska alebo Poľska. Namiesto turistických máp sa študujú letáky a la lidl, kde čo je lacnejšie. Tisícky a tisícky bezdomovcov a žobrákov už necestujú ani na úrady práce. Ďalšie tisícky cestujú za prácou, ženy v najlepších rokoch robia slúžky a servis tamojším seniorom, lebo ich vlastné deti na to nemajú čas, neraz ani záujem. Konzumná spoločnosť je nemilosrdná, aj k vlastným rodičom.

Vtedajšia socialistická Ústava garantovala slobodu vyznania. Cirkev bola pod dozorom štátu, štát ju aj financoval, vrátane údržby a obnovy jej majetku. Kontrola nebola v ekumenickej oblasti, ale v svetskej. Aby sa kostoly venovali tomu, čo majú a neboli miestom protisocialistických živlov. Bola tu aj skúsenosť z vojnového obdobia, po vojne, i neskôr. Na rozdiel od kapitalistických krajín, aj vďaka tomu, sme nemali pedofilných kňazov. Málo? Dnes v tom vedú Poliaci, tucty kňazov sú odsúdené, ďalší sú na čakačke. Čo bolo zbytočnou a nedomyslenou vecou, bol štátny ateizmus. Obchádzal sa, samozrejme, ale zbytočne sa strácali body, najmä na Slovensku; český model nebol domyslený, alebo práve naopak? Kto do kostola chodiť chcel, cestu si našiel. Paradox je v tom, že dnes sú kostoly prázdnejšie, mládež, ani spoločnosť nie sú mravnejšie, ba naopak. A chýbajú aj kňazi, štúdium nie je atraktívne? Na vysnívanom Západe sa kostoly prerábajú, v tom lepšom prípade, na bary a reštaurácie. A naši politici, ktorí sa kryli za kresťanské hodnoty, KDH, SDKÚ, SNS, sa podieľali na najväčšej rabovačke nášho majetku a rozkladu štátu. KDH-áci s Čarnogurským a Džatkom rozvrátili JRD a ŠM, aby sme dnes denne (!) vítali cez tisícku kamiónov s potravinami zvonku. Na úrodnej pôde stoja sklady a fabriky na autá, mládež nemusí na pole, na brigády, lebo to bola totalita. Mnohí z nich (vo svete cca 30 %) ani netušia ako sa dorába mlieko, mäso či zelenina. Ovocie hnije opadané, niet brigádnikov. Úctu k pôde, k práci na nej, nahradili zelení a bledí, aby sa tak dovŕšil úplný rozvrat vzťahu k prírode. Odcudzenie je masové, a možno aj nezvratné?

Obľúbeným bludom bola aj láska a pravda, ako zvíťazia nad lžou a nenávisťou. Národný umelec Kvietik, či madam Vášáry, sa takmer zadúšali, keď o tom rečnili. Odmenou za to im je rodinná kauza Dobytkár, a pre pani hviezdu rola vo filme Čiara. Pozrite si aspoň záverečnú scénu. To naozaj nevymyslíš. Tak ako Havlovo humanitárne bombardovanie. Tony klamstiev a nenávisti, denne produkované politikmi, médiami a celou spoločenskou nadstavbou, vrátane časti vedeckej fronty, sú tak závratné, že už nestoja ani za slovník IV. cenovej skupiny. Vzory a neutíchajúce zdroje prúdia aj od našich nových zahraničných spojenectiev. Kritické myslenie je trestným činom. Nie len Hegel, ale aj antickí filozofi musia byť ustaraní, lebo téza, že pravda sa rodí v spore, je v praxi zakázaná. Sloboda slova, sloboda prejavu sa dostala na úroveň nie 50. rokov, ale oveľa nižšie, až do čias nacistického Nemecka. Ústava je len zdrapom papiera, bez úcty a bez rešpektu mocných. Já jsem lid, a jsem tady zavřenej, povedal by Jan Werich.

Keď sa zdalo, že novembrový prevrat stráca dych, vytiahli najrafinovanejší blud: chceme vládu odborníkov (nie komunistov). Aj v tomto prípade zabrala americká technológia. Stačilo len vhodne vedľa seba poukladať slová, bez preskúmania obsahu. Urobte si niečo ako pexeso, dajte vedľa seba vtedajších a dnešných ministrov, vrátane prezidentského stolca, a porovnajte ich vzdelanie. A životnú púť. Múr nárekov v Jeruzaleme by tie údery nevydržal. Stačili len tri desaťročia. Za socializmu by dnešní odborníci, a nie len tí, s odpísanou diplomovou prácou, neprekročili ani prah okresného výboru SZM. V totalite na vzdelaní, a morálke záležalo, bratia v zisku.

Ako rozpoznať pravdu; o minulosti a dnešku? Porovnať ich. A nie len doma. Pozrite si kilometre bezdomovcov na chodníkoch veľkých miest v USA; chýba len nápis: Drogy oslobodzujú. Tisícky a tisícky premrhaných životov! Tí , zväčša mladí ľudia, naozaj nikomu nechýbajú? Vláde ani rodinám?! Akú budúcnosť má spoločnosť, ktorá je ľahostajná k životu svojich občanov? Aké hodnoty môže ponúknuť nám i svetu?

Trvácnosť Legendy o novembri 89 je pred krachom. Presnejšie, už je na ceste na smetisko dejín. Lebo spoločenské vedomie zaostáva za spoločenským bytím. A mocné, no naštrbené kliešte NATO i EÚ budú ešte chvíľu funkčné. Ktosi je za dverami; zima, hlad, bieda? Pri pohľade na socializmus nezabúdajme, že nemohol byť lepší a dokonalejší, ako ľudia, ktorí ho budovali, ako bol vtedajší stupeň poznania, ale i vonkajšie okolnosti, ktoré ho podmieňovali. Ideál sociálne spravodlivej spoločnosti nemá alternatívu. Báječný dnešok je dôkazom.

Hlupákom stačí kapitalizmus. Múdri a čestní ľudia chcú viac.

14. augusta 2022

PhDr. Michal Dieneš, CSc.

Právne vyhlásenie

Celý obsah tohto článku, ak nie je výslovne uvedené inak, je chránený autorským zákonom. Pri akomkoľvek použití je nutné uviesť meno autora, názov a zdroj (Belobog).

Pri interpretácii obsahu sa predpokladá primerané všeobecné vzdelanie a zdravý rozum.

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

WC Captcha 75 − = 72

Scroll to Top