Ilustračný obrázok: Pixabay
V tej obyčajnej chvíli,
v zrode tmavého večera,
keď nebo mení svoje farby,
ako had svoju kožu,
a vrýva sa pod tú moju,
znova Ťa vidím
v každom záblesku
hasnúceho slnka
a cítim túžbu v Tvojich očiach
skrotiť vo mne plaché zviera,
ktoré sa ticho vzpiera
životu, aj dotyku smrti.
V tej obyčajnej chvíli
a možno len v jej okamihu,
keď meníme svojou láskou to,
čo je nemenné,
sa stráca hnus a špina sveta
a nádej sa znova usmieva
tichým šťastím našich duší,
spojených vášňou milovania.
Devana
Slnovratovo 13.08. 2020
