Ing. J. Forsthoffer, PhD. – všestranný vzdelanec

Ako začať o tomto vzdelancovi? Po roku 1965 veľa slovenských expertov pracovalo v zahraničí, lekári, technici či ekonómovia. V rôznych častiach sveta. Jedným z nich bol Ing. J. Forsthoffer, PhD. Obaja máme blízko k poľnohospodárstvu. Preto začnem inak.

Vieme, že vzácnym plodinám sa u nás nedarí. Nemusíme však pestovať ananásy. Ale užitočné plodiny sú aj vzdelanie, veda a kultúra. A to je oblasť, o ktorej sme spolu veľa debatovali. Na našej rodnej zemi akosi ťažko prospievajú. O to viac sa vzmáha rýchla vulgárna burina. Netreba ju ani siať. Ale tí, čo túžia po plnších klasoch, utekajú, nedbáme o nich. Veda sa sama do pôdy nezasadí. Nezaujíma nás či nezahynie. Pripomína mi to Timravu:
 
… iba u Ťapákov chlapi postávajú po dvore a nemôžu striasť zo seba zimnú tieň. Nemôžu sa nahútať, či ísť dnes na oračku, či nie. Role síce túžia za pluhom – no nie je piatok, ale streda. U Ťapákov však odjakživa nezačínali práce v iný deň. V minulý piatok nemohli, bolo primokro… . Mali by teda ísť dnes, ale či to bude dobre, či sa vydarí, keď započnú prácu v iný deň? Či to bude požehnania? …

Nuž v našej vede asi nebude. Ako sme sa zhodli, do vzdelania a vedy sa u nás investuje najmenej v celej Európe; či je už pri moci ľavica, či pravica. Je to špirála a my sa prepadáme. Je našou hanbou a vážnym zlyhaním, že sme tento úpadok dopustili. Velikán Ilkovič skultivoval spustnutú pôdu; o to sa snaží aj Fortshoffer. Svoje vedomosti a skúsenosti odovzdával aj vo svete.
Ing. Július Forsthoffer, PhD. príslušník Slovenského Rádu rytierov destilátov, sa narodil 8. 11. 1935 v Brezne, kde ukončil stredoškolské štúdium. Zvolil si vysokoškolské štúdium zamerané na chémiu, ktoré ukončil v roku 1958 na Chemickej fakulte SVŠT (dnes STU), v odbore kvasná chémia a technológia a to s červeným diplomom.
 
Jeho prvým pracovným pôsobiskom bola droždiareň Kvasný priemysel Trenčín. Potom prešiel do Liehovaru v Leopoldove, kde sa venoval pokusnej výrobe kyseliny citrónovej. Získané poznatky uplatnil ako technológ projektant (Potravinoprojekt 1960) pre novú výrobňu 3 200 t/rok, ktorú potom ako vedúci investičnej skupiny v rokoch 1961 – 1966 staval a spúšťal do prevádzky, spolu s výrobňou kŕmnych bielkovín, octárňou, energetikou a kompletnými inžinierskymi sieťami tohto kombinátu. V roku 1967 prešiel do podniku Petrochema v Dubovej, kde v rámci investičných aktivít riešil výstavbu syntetických detergentov, bielych olejov i likvidáciu odpadov z kyselinovej rafinácie ropných produktov.
 
V období 1967 – 1969 absolvoval vo VŠCHT Praha inžinierske štúdium v odbore materiály a korózne inžinierstvo. V rokoch 1969 až 1971 pôsobil na Kube v oblasti výroby liehu a mikrobiálnych kŕmnych bielkovín. Technickým riaditeľom GRT LIKO v Bratislave sa stal v roku 1974 a do roku 1986 z tejto funkcie riadil výstavbu a rekonštrukcie v závodoch, ktoré zabezpečovali príslušné podnikové riaditeľstvá kvasného, konzervárskeho, škrobárskeho, mraziarskeho priemyslu, vrátane Výskumného ústavu LIKO a Ovocinárskeho štátneho majetku Stupava.
 
Po ašpirantskom štúdiu v rokoch 1975 – 1977 získal titul CSc. (PhD.) a v roku 1985 pôsobil v Indii pri zavádzaní submerznej výroby kyseliny citrónovej. Od roku 1986 do 1992 bol riaditeľom VÚ LIKO a potom do roku 1995 pôsobil v priemysle vo Venezuele.
Po návrate, vyučoval ako lektor-špecialista v rokoch 1995 až 2000 a v rokoch 2002 až 2005 na Strojníckej fakulte a Materiálovo-technickej fakulte Slovenskej technickej univerzity. Medzitým, v rokoch 2000 až 2002 pôsobil v Instituto Politéchnico Nacional (Mexiko). Od roku 2004 je tajomníkom Združenia výrobcov liehu a liehovín na Slovensku a v rámci tejto funkcie aj občasným technickým poradcom pre výrobu etanolu, ovocných destilátov, bioplynových staníc vrátane biometánu, recyklácie uhlíka z druhotných zdrojov na definovane uhľovodíkové paliva.
Je podporovateľom enviro-ochrany Slovenska, aktivistom proti skládkam odpadov a za zálohovanie sklených, plastových i kovových obalov, čo chápe ako stimuláciu prístupu občanov k separácii. Je občasným lektorom pre poslucháčov FChPT STU, alebo EU na súvisiace témy a prednášateľom na domácich a nadnárodných podujatiach i konferenciách. Cíti sa národovcom a podporuje renesanciu národného povedomia Slovákov.
Na mojom blogu mojej katedry alebo na internetovom Slovenskom slove uverejňujem moje odborné stanoviská k ekonomickým materiálom ekonomických agensov, ministerstiev, či iných a práve Ing. J. Forsthoffer ako aktívny pracovník hospodárskeho života často komentoval moje riešenia. Napríklad:
 
Milý Jarko Husár,
ďakujem, ale obdivujem toľkú Tvoju vytrvalosť. Obavám sa ci pani Štvrtecká aspoň pochopí to o čom ju v liste žiadaš. Ona nie je na tej funkcii preto, aby poukazovala na možnosti nápravy problémov hospodárstva. Vyznie to kruto, ale nečakaj nejaký prejav /záchvev smerujúci k pochopeniu a prijatiu rady či k realizácii čohokoľvek. Tam nie je štatút tvorcov, to je iba štatút poslušných vykonávateľov. Nemám v úmysle Ťa ani zarmútiť ani znechutiť, ale vo všetkých vedúcich zostavách od „nežnej“ figurujú nevodková a pokiaľ sa nejaký „osvietený“ medzi nimi našiel tak bol likvidovaný, lebo „nepasoval“ do zostavy. Školiť „vrecúšku“ je celkom zbytočné, to je nepriestrelne, nemajú adekvátne vzdelanie, nemajú preto víziu ako-na-to, akými pomôckami, naviac sa ešte zjavne obávajú čokoľvek „upraviť“ aby to nevpálilo proti nim ( v tom sa teraz „griluje min. zdravotníctva Krajci za asistencie všetkých titulovaných). To čo žiadaš/navrhuješ v zošnurovanej kolónii nemožno tak prosto uskutočniť. Veď preto sa potvrdzuje Miklošova téza že štát (teda cez jeho reprezentantov) je najhorší správca a preto musí byt všetko privatizovane (lenže aj v privatizovaných mnohé ide od „deseti k nule“). Cesta (ale na dlhu trať) ide cez zmenu v systéme vlastníctva, v priamej zodpovednosti za konanie a v skolení mladých s vysvetľovaním kde a prečo robia vlády i korporácie také a onaké chyby, ako tomu predchádzať, ale vždy je to spojene s tým „komu to prospieva“ a „kto je postihovaný“. Okrem toho ak aj takých súcich vyškolíš, neprijmú ich na takú prácu v uzatvorenom systéme direktív, skôr takého šikovného „kúpia“ korporácie pre seba do cudziny a doma zostane opäť len koloniálne prázdno. Pochop: ten tvrdý pancier partajnej oligarchie a väzieb, ktorými sa „nevedkovia“ navzájom ochraňujú nedá sa „evolučne“ prekonať. Veď dokaz toho o čom píšem máš (po barnumskej reklame) aj v odhlasovaní ministerstva spravodlivosti – musí byt dobrý/zaviazaný strážca na výkonnom poste. To je ta hra o kontrole a neútočení vtedy keď dotknutých spájajú nielen zisky, ale aj problémy prekračujúce hranu zákona ci spravodlivosti ( rizika zodpovednosti za činy, aj prechmaty).
A pre poriadok pripomínam: História nás poučila, že spokojní otroci nerozrušili Ríšu Rímsku a dnešok pridal iba takú triviálnosť, že blatníky z vyrobených aut, ani pri najlepšej vôli, sa konzumovať nedajú.
 
Jeho postrehy a komentáre si mohli čitatelia prečítať. Trápi ho, prečo sa dnes politici nevedia dohodnúť. Prečo sú v zvade. Odpoveď sa ťažšie hľadá, ale možno čitateľ pozná toto často spomínané vyjadrenie:
Sokrates: „Povedz mi Hipokrates, prečo sa matematici vedia vždy medzi sebou dohodnúť o tom, čo je pravdivé, kým vo veciach, ktoré sa týkajú riadenia štátu alebo najlepšieho štátneho zriadenia, rozmýšľajú ináč ako my nielen Peržania, ale aj Sparťania; dokonca najčastejšie ani samotní Aténčania sa nevedia zhodnúť v tejto otázke“.
Hipokrates:  „Odpoveď je veľmi ľahká, Sokrates môj; keď je reč o riadení štátu, ľudí vedie nielen hľadanie pravdy, ale ich ovplyvňujú aj osobné záujmy; a teda tieto sú príčinou, že stoja proti sebe. Niečo podobné sa nemôže stať v matematike; matematika vedie len túžba poznať čistú pravdu“.
 
Po týchto úvahách, a po už publikovaných reminiscenciách, nemôžem nezakončiť vzdanie úcty tejto osobnosti inak ako jeho krásnou úvahou prednesenou pri pasovaní nového člena za rytiera, a povedal aj na báze toho, že spoznal biedu, ba chudobu v krajinách kde pôsobil:
„Čas, ktorý nám bol daný na to, aby sme konali dobro a šli po ceste spravodlivosti nepoznáme, ale vieme to, že predtým včas treba dielo odovzdať, aby mohlo pokračovať, pretože ponechané iba vo vetre udalostí a hre náhod, by mohlo zaniknúť“.
Aj poznatky chemických vied treba odovzdať, čo sa mu podarilo aj vo svete. Na vzdelaní sa nemá šetriť.
 
Pochopiť chemické vedy však vyžaduje štúdium, trpezlivosť, sústredenie, poctivosť ba aj dôvtip. Dnes, keď sa na hádam denne píše v tlači najmä v súvislosti s „figliarmi“, ktorým sa asi trpezlivosti, poctivosti a dôvtipu veľa nedostalo, a tak vedecký titul, ktorý si nezaslúžili, ukradli, povedal by som, slovútni alchymisti, tvorcovia poryvu hnevu, je povzbudzujúce vedieť, že Slovensko má osobnosti, ktoré mu šírili dobré meno aj v zahraničí. Patrí k nim aj J. Forsthoffer. Váha jeho myšlienok je veľká a vzácna. Stále má podnetné myšlienky ako
 
Ó zem ty krásna, sladká mati moja,
za tichých nocí v mojich snoch sa vežíš,
živičný pozdrav nesie vánok z chvoja,
mesačnou cestou v ústrety mi bežíš,
kde naše malé rodné chaty stoja
sťa hniezda teplé, krásna mati moja.Žarnov
 
Máme zhodné emocionálne prežívanie dnešnej doby. Slovensko je bohaté na vzdelancov. Títo ľudia boli dobrodením pre celú našu spoločnosť., zanechali nám dedičstvo, dielo a skúsenosti. Mali by sme ich vnímať ako vzdelaných príbuzných. Musíme spoznať a pochopiť, čo pre nás ich odkaz znamená. Zvlášť keď nás preslávili v zahraničí.
Mali by si to uvedomiť nielen súčasníci, ale aj tí, čo prídu po nás. Pri písaní mojich spomienok som si pre seba odkryl nový zdroj hrdosti, a to v tom, že sme boli vždy súčasťou vzdelaného sveta. Jedným z nich je aj Ing. Július Forsthoffer, PhD. Podarilo sa mu odkryť viaceré tajomstvá chemických vied podobne ako Galileo, keď zistil pomocou svojho pulzu rýchlosť pohybu telesa. V 16. storočí neboli hodinky ako dnes, keď ich obsahuje aj mobil.