Zapotrošil sa Priestor v Čase Rozplynul Čas sa v Priestore Možno ma moja Psyché pasie Šum mora čujem na hore
Kekrops je prvým mesta kráľom. Vyliezol len tak spod zeme… Nohochvost radil by ho málom Ku hadom. Telo ale nie…
Vplazila noc sa – čierna mamba Hromovlad už sa ohlásil V Podnebí vládne vlastná Pravda Zablýslo – no nie na časy
Diovi veštba prezradila: Porodiť ak má Metida, Bohyňa Umu roztomilá, Na dcéru jej nech pozor dá.
Boli zlí ľudia bohom vôči – Nijaká úcta, obeta… Do mýtov Zeus rázne vkročil: -Čo sa tu má čo obšmietať
Za nebom vidím Nekonečno Mrvia sa v knihe písmená Plávajú oči Dráhou Mliečnou Za mečom Mars sa červená
Hranica už je zapálená, Plamene lížu Hérakla. Zatína zuby, nezastená. Náhle zem zvlhla, nasiakla
Zavesil som sa na chvost vetru Zadarmo nech sa prevetrám Zapotrošil som jednu tretru Stratil som kľúče od metra
S podliakom vojska mraky čierne. Démofoón strojí obranu. Veštcov sa pýta na znamenie – Zvíťazia, či sa poddajú?
