Slovenský mediálny priestor, a donedávna aj rozhodujúca politika, sú plné propagovanej agendy militantnej ochrany životného prostredia, najmä redukcie „skleníkových plynov“. Málo predstaviteľné sú napríklad snahy o úplný zákaz spaľovacích motorov od roku 2030, o nebezpečnosti metánu z čriev kráv sa vari ani netreba zmieňovať. Je však hodné pozornosti, že tie isté politické sily vehementne podporujú vojenské riešenie konfliktu s Ruskom na Ukrajine a tlačia na bojisko zbrane každého druhu.
Nick Hanauer v jednom z vystúpení vyslovil myšlienku, že bohatým kapitalistom sa človek nestane tým, že bude držgroš. Tak sa stane sociopatom. Inými slovami – každá praktická gazdinka, ale o politikoch, ktorí riadia štát, to platí niekoľkonásobne, vie, že pre prosperitu sú dôležité proporcie, nie tie najmenšie detaily. V praxi sa to prejavuje tak, že naši vrcholoví sociopati naparia exemplárnu pokutu (padni komu padni) poslankyni z to, že sa namočí v Tatrách do potoka, ale developerom dovolia z Demänovskej doliny urobiť „Petržalku“ a viac ako 1000 obcí (40 %) nechajú bez kanalizácie s čistiarňou odpadových vôd. Dá sa len veľmi zhruba odhadnúť, koľko žúmp z týchto obcí končí priamo v najbližšom vodnom toku.
Podobná disproporcia je aj v záležitostiach „skleníkových plynov“. Na našich stránkach už Devana písala kriticky o vplyvoch vojny na životné prostredie, zdravému rozumu s určitým citom pre realitu je to jasné, ale ukážme si, ako to vyzerá v proporciách. Údaje o vplyve vojny na životné prostredie sú jedny z menej cenzurovaných v hlavnom prúde, lebo tu je možné písať o „agresii Ruska“, ktorá na Ukrajine ničí životné prostredie. Je pravda, že na Ukrajine sú dnes stovky kilometrov štvorcových premenené na mesačnú krajinu bez kúska zelene. Ukrajinskí vojaci sa sťažujú na premnoženie myší v zákopoch, lebo vojna vyhladila všetkých ich prirodzených nepriateľov a jediným zdrojom potravy sú vojenské zásoby. Niet pochýb, že tam zahynulo niekoľkonásobne viac stepných sysľov, ako je schopná ochrániť slovenská mimovládka.
Britský Watson institute z Brownovej univerzity uvádza, že od roku 2001, keď začala americká globálna vojna proti terorizmu, spotrebovala len samotná armáda USA (bojové vozidlá, letectvo a námorníctvo) priemerne ročne 257 miliónov ton paliva z fosílnych zdrojov. Je to viac ako dvojnásobok toho, čo ročne spália všetky osobné a nákladné automobily v USA dohromady. A predstavuje to objem produkcie skleníkových plynov, ktorý vysoko prevyšuje celú ročnú produkciu menších európskych krajín, napríklad Dánska, Portugalska a Slovenska. Okolo 40 % z tohto množstva pripadá na vojenské základne USA v zahraničí a ich prevádzku a údržbu. Okrem toho, emisie amerického vojensko-priemyselného komplexu (výroba zbraní a munície) predstavuje 15 % z produkcie emisií všetkého priemyslu v USA. Apel slovenských politikov na zvýšenie výdavkov Slovenska na zbrojenie (na 2 % HDP) úplne zákonite znamená zvýšenie záťaže na životné prostredie. Pre porovnanie, Slovensko na ochranu životného prostredia vydáva 0,8 % HDP ročne.
Takže, milí spoluobčania, máte starosti o životné prostredie na planéte? Chcete obmedziť jeho zbytočné ničenie?
Prestaňte podporovať zbrojenie a vojny!
