Stále máme problém so zaostávaním či ekonomickým vyrovnávaním

Ilustračný obrázok (Klarisky): flickr

Obrázok je len ilustračný, nesúvisí priamo s textom.

Prečo? Odpoviem nižšie v úvahe. Podnietil ma článok v internetovom SME a jeden mail, ktorý som dostal. Článok v SME hovorí: „A čo sa týka tém volieb? To sú iba populistické frázy. Dôležité je mať jasne stanovený cieľ a poznať správnu cestu. Náš cieľ MODRÍ, MOST-HID je vytvoriť moderné a ekonomicky silné Slovensko pre občanov tejto krajiny. Cesta k tomu však nie je jednoduchá. Je to cesta založená na slušnosti, reálnych riešeniach a odvážnej reformnej politike. Som hrdým zakladajúcim členom strany MODRÍ, MOST-HID a verím v našu víziu. S poďakovaním Dávid Tóth“.

 
Mail (dostali asi aj iní) z ktorého odcitujem niekoľko tvrdení:
 
***
Mezinárodní měnový fond z  Washingtonu včera zveřejnil nejnovější ekonomická data : z nich vyplývá, že český premiér Petr Fiala okrádá české zaměstnance o 18 500 KČ měsíčně a Heger slovenské zaměstnance o 533 EUR měsíčně.
Protože česká ekonomika letos podle MMF dosáhla výkonu 61%německé ekonomiky, tak české průměrné mzdy jsou jen 42%průměrných německých platů!
Slovenská ekonomika letos dosáhla úrovně 46% výkonu německé ekonomiky, ale slovenské průměrné mzdy jen 33% průměrných německých mezd!

Profesor Fiala se vzteká na EU, že zveřejnila údaje o tom, jak se v Česku hospodaří!
Nejdražší energie!
Nejdražší potraviny!
Největší zadlužování státu!

Aj na Slovensku
A teď nová data Washistonského ústředí globalistů MMF dokazují, že Češi vytvářejí svou prací neuvěřitelný zisk, ale nejsou za něj spravedlivě odměňováni, jako je tomu v Německu ! V čem je problém ? 
P.S. Sebelepším textem různých emailů, videí či prohlášení se opravdu nic  nezmění – NENÍ ČAS BUDIT OVCE, ALE SVOLÁVAT VLKY !!!!“
***
 
Čitateľ zistil v čom zaostávame a v čom sa máme vyrovnať, čo máme dobiehať. Alebo aj inak, v čom sa prejavuje akási protirečivá jednota celoúniového a národného?
A. Smith, otec ekonómie, ešte vo feudalizme vedecky ozrejmil vo svojom diele Bohatstvo národov budúce fungovanie ekonomiky kapitalizmu. Totiž pri vstupe do EÚ (mal som u 63 rokov a skúsenosti z EHK v Ženeve, kde sa realizovala komparácia ekonomík EHK na báze input/output modelu) žiadali od nás 29 kapitol, v ktorých zistil aj naše zdroje. Malo to byť naopak. Ponúknuť nám mali dielo o 29 kapitolách spracované makroekonómami a na báze leontievovského modelu, v ktorom by vedecky dôkladne ukázali sociálne-ekonomický  zmysel EÚ, ktorým malo byť utvorenie relatívne rovnocenných podmienok realizácie členov združenia (EÚ nie je štát) na novej vyššej úrovni a konkrétne optimálne fungovanie ekonomiky a fungovanie modelu sústavy ekonomík a získať tak základňu pre perspektívne formovanie úplne rovnocenných podmienok realizácie členov združenia (vyššie rozdiel v mzdách).
Očakával som, že Eurostat, ktorý konštruuje input outpu tabuľky, má komplexný leontievovský model za ekonomiky, ktoré boli členmi do roku 2004, a ktorý si vládni ekonómovia SR môžu overiť. Mali skonštruovať aj mechanizmus jeho fungovania.
S ohľadom na viac národnohospodárskych oblastí, išlo o ich rozvoj v rámci veľkej integrovanej ekonomiky.
 
Vopred mali byť známe celoúniové a národné výhody. Išli sme naslepo. EÚ vedela, prečo žiada 29 kapitol.
 
Celoúniové znamená, reprezentuje záujmy celej EÚ, a to záujmy čo najracionálnejšieho a najintenzívnejšieho utvárania relatívne rovnocenných podmienok realizácie členov únie na novej vyššej úrovni oproti minulosti. V ekonomickej oblasti to predpokladá čo najracionálnejšie využitie všetkých zdrojov rastu, ktorými spoločnosť EÚ disponuje, pôdu, prácu a kapitál. Naše poľnohospodárstvo je zničené.
 
Národné má vystupovať ako organická  samostatná časť celku celoúniového, ohraničená rozmermi danej národnopolitickej oblasti, krajiny. Ide o neantagonistickú protirečivosť národného vo vzťahu ka celoúniovému. Pri správnom vymedzení a chápaní by pôsobila ako dynamizujúca sila. Vedie k odhaľovaniu národných zdrojov rastu a, a tým vysoko pozitívne ovplyvní využívanie všetkých celoúniových zdrojov rastu, čo v konečných dôsledkoch znamená, že sa ešte plnšie presadzuje celoúniové. Tým sa pozitívne ovplyvňuje proces tvorby relatívne rovnocenných podmienok realizácie  členov EÚ a súčasne sa tento problém  rieši v jeho špecifickej podobe: utvárajú sa relatívne rovnocenné podmienky realizácie príslušníkov národov a národností žijúcich v EÚ.
 
Z toho vyplýva mimoriadne dôležitý záver: zohľadnenie národného, hľadanie zdrojov rastu národnopolitických oblastí EÚ, hodnotenie celoúniových opatrení aj z hľadiska vplyvu na vývoj a rozvoj národného, na racionálne využitie toho, čím toto národné disponuje. A naopak, nedoceňovanie národného  v realite jeho presadzovania sa  do života, paušálne úsudky o celoúniovom pohľade akoby nad národným pohľadom môže spôsobiť škody, ktoré v ekonomickej oblasti znamenajú neracionálne využitie zdrojov rastu integrovanej celoúniovej ekonomiky.
Takáto analýza ekonomických faktov vyplynie z regionálneho input/output modelu nositeľa Nobelovej ceny W. W. Leontieva, ktorý asi EÚ nemá.
 
 
Záver
 
Verím, že čitateľ zistil z naznačeného rozboru problémov, že ekonomické vedy dovoľujú nájsť také riešenie, ktoré znamená, že čo je výhodné pre EÚ, malo by byť výhodné i pre národnopolitickú oblasť, krajinu člena EÚ. Toto malo byť východiskom v roku 2004. Taká požiadavka determinuje vývoj krajín, národnopolitickcýh oblastí v smere, ktorý som formuloval v úvahe a to: určovania relatívne rovnocenných podmienok realizácie  členov celej EÚ. 
Dnes v denníkoch čítame  Kellnerovci slovenské mýto nepustia.

Prof. Jaroslav Husár

Bratislava 16/8/2023; pôvodne vyšlo: https://www.reminiscencie-sucasnost.sk/stale-mame-problem-so-zaostavanim-ci-ekonomickym-vyrovnavanim/

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Návrat hore