Ilustračný obrázok: Pixabay
Pozrel som sa znenazdajky na teba
Žilky sa mi v tele rozihrali
Vyniesol ma modrý motýľ do neba
Pri zemi sa cítim veľmi malý
.
Do siedmeho. Ďalej sa už nedalo
Nebo ôsme nie je z nášho sveta
Pod nami si poletuje rogalo
S Ikarom si človek nezalieta
.
Pozrel som ti potmehúdsky do očí
Z drobnej iskry vzbĺkol náhle plameň
Kdekto ma už za života vytočil
Namrví sa, keď sa chlebík láme
.
Doniesol mi vánok trilok do uší
O slovo sa hlási drobné vtáča
Zaľúbené srdce v hrudi nečuší
Vyvoleným hviezdy k nohám zvláča
.
Pozrel som sa, nech sa oči popasú
Tvoj úsmev ma z nostalgie spasil
Príroda ťa vytvorila pre krásu
O slovo sa teraz aj ja hlásim
.
O slovo sa… O slabiku… O vetu…
Vzdialenosť sa medzi nami kráti
Zaľúbené ústa toho napletú…
Váľame sa v tráve po úvrati
.
D r a g o 19042019
