Dokážeme presadiť, aby bola politika užitočná a príťažlivá?

V súčasnom politickom smerovaní mi veľmi chýba vízia, koncepcia, rámec, mantinely. A kým je to tak, politický vkus ľudí iba zrkadlí ponuku. A je jedno, či je práve vztýčená vlajka konzervativizmu, tradicionality, vlastenectva. V tejto súvislosti som si preto položil otázku, či je politika pre našinca v našej mini krajine užitočná a príťažlivá.

Prikláňam sa k názoru, že pre obyčajného človeka by mohla byť, pokiaľ je o múdrych hodnotách, pragmatických cieľoch, korektnom konaní a podmienkach pre osobný rozvoj a rast. Jedni hovoria, že politika je len panské huncútstvo a biznis pre neschopných. Iní vravia, že je to jediný demokratický nástroj k vyššej kvalite života v záujme väčšiny.

Čo však mňa osobne v tejto súvislosti mrzí, je fakt, že Slovensku chýba koncepcia rozvoja, ktorá by vyhovovala celému ideologickému a názorovému spektru ľudí. Kde hľadať príčinu absentujúcej kontinuity a ako tento problém liečiť? Náš národ sa prispôsobuje vzorom a jedným z nich sú politici. Národ nemá originálnu morálku, musí existovať vzor a jeho zdôvodnenie a to je úlohou elít politickej, intelektuálnej, duchovnej, ekonomickej, kultúrnej.

Krajina môže mať iba takých politikov, akých si sama vyprodukuje. Prakticky to znamená, že akých si výchovou v školách a rodine dopestuje a potom v spoločnosti kultivuje do konečnej podoby. Pokým prázdne reči budú v mysliach voličov prednejšie pred odbornosťou a vedomosťami, tak sa tu nič nezmení. Takže najdôležitejšie je a bude vzdelávanie budúcich voličov, ktoré bolo dlhé roky asi účelovo úplne zanedbávané, lebo nevzdelaných je ľahšie ovládať.

Veľkou chybou je neúčasť ľudí skúsených i zásadových, nadčasových a vizionárskych na demokracii a ich neochota sa vo veciach verejných angažovať. Prenechali sme miesta neserióznym ľuďom, populistom a demagógom. Inteligencia mlčí, často trpí, neozýva sa, bojí sa postaviť za svoje protiargumenty.

A možno je to len pohodlný postoj k životu, ktorý mnohí využívajú len vo svoj prospech, a nie pre dobro spoločnosti.
Tento môj komentár odporúčam vnímať ako námet na hodnotovú inventúru, ktorá sa ľuďom vyplatí, ak chcú realizovať dobro a múdrosť.

Dušan Piršel

Chyba sa stala hneď na začiatku, keď vznikala republika. Prvá, druhá aj tretia. Napríklad v roku 1992 trvalo poslancom SNR tri augustové týždne, kým spísali ústavu, ktorá je dodnes základom stavby zákonov SR. Nedopriali sme si luxus kvalitnej celospoločenskej diskusie, aké inštitúcie chceme mať a akú politickú kultúru pestovať. A už vôbec – do nášho politického systému sme nezapracovali žiadne samo-opravné mechanizmy.
Pamätáme slávnu lakonickú Mečiarovu vetu: „Je po voľbách, zvykajte si.“ A pamätáme, že ako o opravné prostriedky sme sa opierali o demarše Rady Európy… zmenilo sa niečo? Po voľbách si zvykáme alebo niektorí znova iniciujú demarše.
Politika nebude príťažlivá ani užitočná, ak nepochopíme, že aj stavbu štátu musíme robiť na solídnych a trvalých základoch, jednoduchým, prehľadným a zrozumiteľným spôsobom, ktorý nikoho nebude vylučovať ako „dezoláta“.