Soldiers Standing on White Floor

Čo môžeme urobiť proti vojne

Ilustračný obrázok – Pixabay

Ivan Štubňa: Verejne obviňujem USA z plánu rozpútania vojny medzi Európou a Ruskom…

Pod týmto nadpisom uverejnil náš častý prispievateľ Ivan Štubňa článok v časopise Zem a vek. V článku autor dokazuje, že NATO nie je obranná aliancia, ale nástroj USA a najbohatších korporácií na destabilizáciu Európy a jej premenu na bojisko totálnej vojny proti Ruskej federácii.

Je nepochybné, že totálna vojna proti Rusku už prebieha a je len otázkou budúcnosti, či sa aj Slovensko stane jej priamym účastníkom a aké následky z toho pre občanov Slovenska budú vyplývať. Formálne bolo cieľom všetkých doterajších vlád Slovenska, ale aj európskej reprezentácie, zachovanie mieru a medzinárodnej spolupráce. Formálne to bolo cieľom aj ekonomických globalizátorov, lebo len v mierovom prostredí má význam hovoriť o voľnom obchode a voľnom pohybe tovaru, kapitálu a pracovných síl. Toto sa však v priebehu minulého desaťročia úplne zmenilo a sme postavení pred realitu novej rozsiahlej vojny v Európe.

Ivan Štubňa prichádza k záveru, že súčasná vojna na Ukrajine je zlyhaním všetkých medzinárodných inštitúcií, zlyhaním medzinárodnej diplomacie a zlyhaním zahraničnej politiky EÚ. Tento záver nie je prehnaný. Pripomeňme si, koľko demaršov dostala slovenská vláda vedená Vladimírom Mečiarom a akou prekážkou vstupu do NATO a EÚ bola jej vnútorná politika voči maďarskej menšine, aj konfrontačný tón voči Maďarsku, reprezentovaný hlavne osobnosťou Jána Slotu. Len úplný ignorant nevidí, že podstatne závažnejšie javy na súčasnej Ukrajine (aj voči Maďarsku a maďarskej menšine) dnes nie sú prekážkou urýchleného prijatia Ukrajiny do EÚ aj NATO.

Výslovne nepriateľský a násilný prístup ukrajinskej vlády voči ruskej menšine sa stal jedným z formálnych dôvodov ruskej intervencie. Takýto prístup však nemá oporu v tradičných európskych hodnotách, na ktorých sa budovala EÚ. Je preto nepochybné, že keby EÚ nezradila svoje vlastné hodnoty a trvala aj voči Ukrajine na štandardnom dodržiavaní ľudských práv, eliminovala by v predstihu jednu z príčin súčasného ozbrojeného konfliktu.

Výzva

Súčasťou článku je aj nasledujúca výzva:

Milí spoluobčania,

máte rodiny, príbuzných, priateľov, známych. Mier mnohí z Vás považujú za samozrejmosť, pretože nezažili vojnu. Mier nie je samozrejmosť. Dnes sme na hranici medzi jadrovou vojnou a mierom. Vojna sa na Slovensko zákerne plíži vďaka zapredaneckej slovenskej vláde a USA. Organizujte sa do verejných mierových protestov, kým nie je neskoro! Nenechajme si zničiť vlasť a životy nás všetkých. Chráňme naše deti…a našu budúcnosť!!!

Máme svoju slávnu históriu v boji proti fašizmu. Písali ju naši predkovia. Mnohí z nich zahynuli. Nedovoľme, aby ich smrť za slobodu bola zbytočná. A nedovoľme, aby nás USA do tejto vojny zatiahli…Následky pre nás môžu byť katastrofálne. Sme malá krajina, ktorá je agresorským paktom NATO zneužívaná v prospech zámerov USA. Naše bezpečné východisko spočíva v okamžitom vyhlásení neutrality!!!

V prípade vyhlásenia mobilizácie odmietnite vyhlásenú brannú povinnosť touto vládou. Nie ste povinní bojovať a hynúť za americké záujmy proti Rusku. Slovensko nepotrebuje byť vo vojnovom stave s Ruskom, kam nás ťahá táto vláda. Vyhlásenia terajších politikov, že na Ukrajine sa bojuje aj za Slovensko je ďalšia sprostá lož. Armádu žiadam, aby nepočúvali klamstvá politikov, ale riadili sa vlastným rozumom o zabezpečení mieru. Armáda sa musí postaviť na stranu mieru a občanov SR. Pretože v skutočnosti sú to USA a NATO, kto ohrozuje svetový mier!!! Vojenské príkazy v rozpore s Ústavou SR sa nesmú plniť. Politici vojakov zneužívajú na „slepé“ plnenie rozkazov v rozpore s Ústavou SR a medzinárodnými mierovými zmluvami.

Pre vyššie uvedené dôvody a pre neschopnosť vlády SR riešiť vitálne záujmy Slovenska je čas postaviť sa na odpor podľa článku 32 Ústavy SR, ktorý hovorí:

„Občania majú právo postaviť sa na odpor proti každému, kto by odstraňoval demokratický poriadok základných ľudských práv a slobôd uvedených v tejto ústave, ak činnosť ústavných orgánov a účinné použitie zákonných prostriedkov sú znemožnené.“

Blíži sa výročie slávneho SNP. Pozývam celé Slovensko do Banskej Bystrice na oslavy SNP a zároveň na vyjadrenie odporu proti vláde národného ohrozenia a zdierania…

Dodatok Mariána Moravčíka – o ľudských právach

Vo veci ľudských práv je EÚ (a v tom aj Slovensko), v súvislosti s ozbrojeným konfliktom na Ukrajine, schizofrenicky rozpoltené. Nejde len o to, že všetky trestné činy proti mieru a ľudskosti sú zrazu prípustné, ak ide o štátnych príslušníkov „agresora“. Teda nezrušiteľné a neodňateľné ľudské práva sa zo strany EÚ nepriznávajú veľkej skupine osôb. Ale v priamej súvislosti s vyššie uvedenou výzvou Ivana Štubňu politické špičky EÚ a Slovenska tolerujú masové porušovanie ľudských práv občanov Ukrajiny. S hrozivým výhľadom, že tieto špičky počítajú s rovnakým porušovaním ľudských práv voči svojim vlastným občanom – nám.

Konkrétne ide o povolávanie občanov do armády za účelom aktívneho vedenia bojovej činnosti. Listina základných práv a slobôd, ktorá má v právnom systéme Slovenskej republiky silu ústavného zákona, ale v širšom zmysle aj Európsky dohovor o ľudských právach (EDoĽP), zaručuje každému človeku právo na život a zároveň vylučuje, aby niekto druhému prikazoval urobiť niečo (zabiť alebo zraniť), s čím z nejakého dôvodu nesúhlasí. EDoĽP omožňuje v čase kritickej situácie a vojny odstúpiť od niektorých článkov dohovoru, ale výslovne sa uvádza, že sa to netýka článkov 2 – 4, to sú tie, o ktorých píšem v predošlom texte a obsahujú okrem iného aj zákaz mučenia.

Nútením občanov k nedobrovoľnému zabíjaniu iných by štátny orgán podľa platného Trestného zákona páchal trestné činy z palety teroristických, tým skôr, ak by občanovi za neuposlúchnutie takého rozkazu hrozila nejaká sankcia. Čitateľ si možno povie, že na Slovensku máme platný zákon o civilnej službe a môže ju absolvovať každý občan namiesto vojenskej služby. No má to háčik – občan musí svoje odmietnutie oznámiť vopred a zákonom stanoveným spôsobom. Vykonávací zákon nepočíta s tým, že občan odmietne splniť povolávací rozkaz – a to už zo strany štátu nie je splnenie klauzuly „nikoho nemožno nútiť“.

Čo sa môže stať v prípade vojny, môžeme vidieť aj dnes na Ukrajine. Platí tam podobná právna úprava o civilnej službe ako u nás. No ako sa dnes uplatňuje? Médiá hlavného prúdu píšu málo o tom, akým spôsobom sa dnes robí nábor do ukrajinskej armády, no aj tie občasné zmienky (napríklad tu alebo tu) dávajú tušiť, že štátne orgány sa nemienia obťažovať dodržiavaním EDoĽP a neberú ohľad na to, či odvedenci chcú alebo nechcú bojovať a zabíjať. Pripomeňme si v tejto súvislosti, práve preto, že aj tejto téme sa hlavný prúd vyhýba ako čert krížu, Norimberský tribunál s nacistickými vojnovými zločincami. Za hlavných zločincov tento tribunál považoval funkcionárov, ktorí vydávali rozkazy.

MM

Postskriptum: Za zmienku stojí aj fakt, že človek, ktorému svedomie nedovolí zabíjať, nebude zabíjať ani na rozkaz. Velenie armády to vie. Ak napriek tomu chce, aby súčasťou armády nedobrovoľne boli aj takíto odvedenci, ak takýchto nútených vojakov pošle do prvej línie, tak to má len jeden účel – potrebuje živé klamné ciele…
Súhlasíme s tým, aby takto EÚ zaobchádzala so svojimi (hoci aj potenciálnymi) občanmi?

Právne vyhlásenie

Celý obsah tohto článku, ak nie je výslovne uvedené inak, je chránený autorským zákonom. Pri akomkoľvek použití je nutné uviesť meno autora, názov a zdroj (Belobog).

Pri interpretácii obsahu sa predpokladá primerané všeobecné vzdelanie a zdravý rozum.

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

WC Captcha 18 − = 14

Scroll to Top