Mladá generácia je našou budúcnosťou. V ostatnom čase negatívne vnímam jej stav a perspektívu.
Len mňa viac ako jednotlivé „úlety“ ( sledovanie hlúpych filmov…, ktoré sa mi zdajú byť prejavom psychopatológie, tá ľudí sprevádza od nepamäti), znepokojujú také masové javy ako napríklad hodnotová dezorientovanosť, až chýbanie hodnôt, a konzumná povrchnosť ktorú vnímame v živote mnohých mladých ľudí.
Na druhej strane, žijeme stále v tom materiálne najbohatšom svete, aký ľudstvo kedy zažilo a asi by sme sa nemali mladým ľuďom čudovať, že ich láka jeho lesk. Vždy to tak bolo – len luxus horného poschodia Titanicu či stredovekých palácov bol kedysi dostupný len nepatrnej majetkovej elite, kdežto dnes sa lietadlami na iné kontinenty, hotely a pláže môžu prevážať stovky miliónov Európanov, Američanov a príslušníkov pár ďalších bohatých národov.
Asi by sme sa mládeži nemali čudovať, že tým lákadlám podlieha – čo ma ale znepokojuje je, že nie sú a nebudú nijako pripravení na pád konzumných možností, ktorý počas svojich životov tie stovky miliónov dnes mladých ľudí zažijú. Budú ho prežívať ako obrovskú frustráciu – a niektorí budú reagovať depresiami, či násilím.
Som presvedčený, že treba si klásť tieto otázky – aj s tým, čo aspoň v svojom okruhu pôsobnosti môže človek v záujme dobra urobiť.
Dodatok Mariána Moravčíka:
Veľmi dobre položená otázka. Toto je skutočne dôležité.
Ale nemali by sme preceňovať hodnotu materiálnej vyspelosti našej spoločnosti. Naši rodičia ešte zažili vojnu a úplný nedostatok všetkého. Im sa nečudujem, že nás chceli toho ušetriť a sústreďovali sa na materiálny blahobyt. Ale netreba preceňovať ani naviazanosť mladých na blahobyt. Aj mladí hippies odmietli konzumnú spoločnosť a hľadali skutočný život v horách Indie.
Netreba preceňovať ani to, že mladí sú dnes celé dni ponorení do digitálneho sveta. Nemajú ho kvôli čomu opustiť, lebo sme im nepripravili žiadnu dôstojnú výzvu, ktorej sa oplatí venovať životnú energiu.
Myslím, že oni sa z kolapsu konzumnej spoločnosti spamätajú skôr, ako stará generácia. Pre starú generáciu to bude skutočne psychická rana, lebo mnohým sa zrútia pomníky, čo dúfali, že po nich zostanú. Ja len dúfam, že nás mladí nezatratia úplne a budú sa chcieť poučiť, aby neopakovali naše chyby
