Uplynulo 100 rokov od úmrtia Hviezdoslava

Foto z publikácie Ján Čaplovič: Život a dielo Pavla Országha Hviezdoslava vo fotografii (1952)

.

…ale jeho poézia sa nám aj dnes prihovára
v duchu nášho kréda, jasnozrivo a naliehavo:

Vy, ichž náš ľud tak štedre kŕmi
  až špikov svojich potravou,
že objemní ste, pevní, strmí:
nože sa zamýšľajte i vy
  nad jeho sudbou mrchavou,
jej prichyťte sa do nápravy;
hej, aby bol tiež nielen živý,
lež zdravý telom, duchom zdravý,
navzájom buďte starostliví,
sa srdca doradiac i hlavy...
  Veď netučí vás za bravov?

Nech nevybúši vo výčitky:
  Och, beda pri vás bedači,
na vaše odkázanej zbytky.
Vám srdce do žalúdka padlo,
  na iskru citu nestačí,
jak požiarom by vzbĺklo lásky? -
Zisk cieľom, vidinou vám sadlo -
Viesť ľud? Vzniesť k cti?... Čo za otázky?
Dosť hovädu, by ťahať vládlo!...
Tak s ním vy len tie znáte zväzky,
  čo ovce a ich strihači...

A nezlyhal by. Bo kde zárod,
  klík trebárs v rodnej pustine,
čo z vašej sejby získal národ?
Čím ste mu do tmy zasvietili?
  Kde odsluhy mu povinné,
mozoľom rovnocenné, potu,
mrhaným skrz vás v kratochvíli?
Vy plekáte, vy, jeho psotu,
jak odštiepenci, tupí, hnilí;
ak v obeť padne neživotu,
  len na vás kliatba spočinie!

(Úryvok zo zbierky Dozvuky)