Paneurópska strana Janisa Varufakisa sa rýchlo mení na irelevantnú

Predvčerom (8. 11.) som z európskej centrály strany Janisa Varufakisa (DiEM25) dostal email s výzvou o podporu ich mierovej iniciatívy, ktorou by chceli dosiahnuť mier medzi Ruskom a Ukrajinou.

Janis Varufakis založil DiEM25 so zámerom a víziou demokratizovať európske inštitúcie a z vlastnej skúsenosti môžem potvrdiť, že vnútorná demokracia v DiEM25 je impozantná. Všetky interné materiály sú transparentne prístupné všetkým členom a skutočne sa každý môže ku všetkému vyjadriť.

Takto, vnútrostraníckou demokratickou diskusiou vznikol aj nasledujúci mierový plán. Je stručný:

Okamžité zastavenie paľby, po ktorom bude nasledovať stiahnutie ruských vojsk na predvojnové hranice;
Vytvorenie úplne demilitarizovanej zóny, 200 km na každú stranu od týchto hraníc;
Dohoda o nepoužití sily, ktorá bude vychádzať z uznania Ukrajiny ako suverénnej neutrálnej krajiny, ktorá zakazuje prítomnosť jadrových zbraní na svojom území;
Štruktúra verejnej správy vo východných a južných oblastiach Ukrajiny podľa vzoru Veľkopiatkovej dohody v Severnom Írsku;
Všetky zúčastnené strany sa zaviažu riešiť zvyšné spory v rokovaniach sprostredkovaných OSN.

Našim čitateľom, ktorí sledujú preklady St. Hrocha, zrejme nemusím podrobne vysvetľovať, že takýto plán je vo všetkých bodoch úplne nerealistický a prakticky vôbec neberie do úvahy realitu. Aj keď vezmeme do úvahy, že členovia DiEM25 nečítajú ruské zdroje a majú informácie len z médií hlavného prúdu, aj tak tento „mierový plán“ neberie do úvahy realitu, o ktorej informuje aj hlavný prúd. Som presvedčený, že akýkoľvek mierový plán, aby bol uskutočniteľný, musí brať do úvahy záujmy strán, ktorých sa týka a musí byť pre zúčastnené strany prijateľný. Alebo musí byť aspoň teoreticky realizovateľný, aby malo zmysel o ňom hovoriť.

Napríklad ten návrh o usporiadaní vlády a vzťahov medzi stranami „vo východných a južných oblastiach Ukrajiny“ (tým sa zrejme myslia ľudové republiky a oblasti nedávno pripojené k Rusku) podľa Veľkopiatkovej dohody v Severnom Írsku… ma prekvapil preto, že pochádza od strany, ktorá chce byť vzorom demokracie.

Veľkopiatková dohoda bola podpísaná v roku 1998 a predchádzala jej 30-ročná krvavá občianska vojna. Spoločnosť v Severnom Írsku bola výrazne rozdelená na dve komunity, z ktorých jedna si želala pripojenie k Írsku a druhá zotrvanie v Spojenom kráľovstve. Obidve mali aj ozbrojené milície a bojovali medzi sebou. Po desaťročiach bojov boli všetky strany konfliktu unavené a mier si želali prakticky všetci. Podmienky Veľkopiatkovej dohody si vyrokovali medzi sebou priamo zúčastnené strany a dohoda bola ratifikovaná referendom v Severnom Írsku aj v Írskej republike.

Návrh DiEM25 v sebe zahŕňa anulovanie referend v 4 oblastiach Ukrajiny o pripojení k Rusku a zmenu ústavy Ruskej federácie. Alebo sa DiEM25 tvári, ako keby k tomuto vôbec nedošlo?

A zvlášť ma zaráža, že v tomto mierovom pláne nie je ani zmienka o NATO. Aliancia nie je v tomto konflikte neutrálna. Čo zbrane, inštruktori a dobrovoľníci, ktorí sú na Ukrajine a pochádzajú z krajín NATO?

Navrhnutý mierový plán možno pomôže zviditeľniť DiEM25, ale k mierovému vyriešeniu konfliktu na Ukrajine neprispeje vôbec nijako. Je nekompetentný. Janis Varufakis, ktorý ako imperatív budúcich rokov načrtol demokratizáciu inštitúcií EÚ, týmto robí pre demokraciu medvediu službu. Tento mierový plán sa zrodil ako výsledok priamej demokratickej diskusie členov, no kvalitou sotva prekonáva výsledky vlády bábkoherečiek, kaderníkov a právnych odborníčok na verejné skládky.

Takto by priama demokracia nemala vyzerať. Je totiž zrejme jedno, či médiami ohlúpené davy zvolia do čela štátu neschopných jedincov, alebo tie isté ohlúpené davy budú priamo formulovať základnú politiku krajiny. Výsledok zrejme nebude kvalitatívne rozdielny. A DiEM25 sa týmto stáva irelevantnou, lebo sa od nej nedá očakávať, že by nám mohla zlepšiť riadenie EÚ.

Základný problém je v tom, že sa považuje za demokratické, keď môže hovoriť každý do všetkého. Bez ohľadu na odbornosť, bez toho, aby vôbec analyzoval fakty a vedel argumentovať návrhy.

Demokraticky by sme mali hlavne určovať priority a orientáciu politiky. Nie „demokraticky“ zliepať riešenia.

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Návrat hore