Ilustrácia (posledný boj kráľa Artuša) – wikipédia
Legendy a báje prežili spravidla viac ako niekoľko storočí, mnohým z nich ani nevidíme zdroj a začiatok. Nie je to len kvôli tomu, že v mnohých z nich vystupujú bohovia, polobohovia a nadpozemské bytosti. Je to hlavne preto, že ide o príbehy, ktoré Carl Jung nazval archetypálne. Ich základné situácie, charaktery a pointy sa opakovali v tisíckach a tisíckach ľudských príbehov a preto sa legendy mnohokrát zakaľovali, cizelovali a replikovali.
V legendách sa skrýva aj tisícročná „štatistika“, ako sa niektoré charakteristické situácie spravidla skončia, a práve preto boli pre mnohé predchádzajúce generácie skôr zdrojom poučenia, než rozptýlenia.
Keď hľadáme legendy, ktoré vystihujú podstatu súčasnej európskej traumy na východe, potrebujeme aj súčasné deje zasadiť do širšieho kontextu. Berme do úvahy to, že Rusko, ako hlavný činiteľ, bolo v posledných storočiach dubiskom „jenž vzdoruje zhoubným až dosaváde časům“, a že sa zatiaľ nenašla v Európe sila, ktorá by toto dubisko zlomila. Dnešná Ukrajina, akokoľvek ju to ťahá na západ, sama hovorí, že je dedičom Kyjevskej Rusi. Oba bojujúce národy sú teda z jedného koreňa. A nemôžeme si nevšimnúť, že „mladšieho brata“ povzbudzujú temné sily, ktoré by samy rady ovládli priestor po oboch bratoch.
Legendy o smrteľne vážnych konfliktoch v rodine, medzi bratmi alebo otcom a synom sú jedny z najstarších a najvýznamnejších. Otec alebo starší brat je buď najvyšší boh, ako v antickej báji o povstaní Kronosa proti Uranovi1, alebo je to mocný a nesmrteľný hrdina, ako Baldur, ktorého premohli intrigy Lokiho2. Je typické, že v týchto tragických konfliktných príbehoch je veľa zrady a zlej vôle. Zlo a intrigy sú tu cieľavedomé a úkladné, zlá sila na nich pracuje dlho a čaká na svoju príležitosť. Aké perspektívy má konflikt na Ukrajine vo svetle týchto legiend?
Predovšetkým – žiadna z podobných legiend nemá šťastný koniec, všetky do jednej končia tragédiou, hoci víťazi poslednej rozhodujúcej bitky sú rôzni. Z tohto pohľadu už samotný bratovražedný konflikt je víťazstvom zlých síl.
Ak totiž zvíťazí mladší brat, alebo syn ako Kronos proti Uranovi, výsledkom býva obdobie temného teroru, nadvlády zlých síl a všeobecného nešťastia, kým napríklad nového tyrana nezvrhne ďalší syn v rade – Zeus. Baldurovu smrť v germánskych legendách však už nenahradí nič a nikto už nezabráni prichádzajúcemu koncu sveta. Tu pripomeňme, že aj nadvládu Slovanov v Strednej Európe, ktorých viedol akýsi Rastislav, ukončila zrada jeho synovca Svätopluka, ktorý je dodnes patrónom idey, že „patríme na Západ“.
Iné legendy poznajú aj iný koniec. Napríklad romantická legenda o kráľovi Artušovi3 končí veľkou bitkou medzi vojskom rytierov okrúhleho stola s vojskom Artušovho utajeného ľavobočka Mordreda. Rozhodujúca bitka končí smrťou oboch, čím sa zrejme otvoril priestor na ovládnutie Britských ostrovov nájazdníkmi (v novoreči migrantmi). Mám podozrenie, že tento koniec konfliktu na Ukrajine by bol pre zlé sily, ktoré ho rozpútali, ideálny.
Bolo by lepšie, ak by „starší brat“ zabil mladšieho? Obrazom takéhoto konca je perzská legenda o Rustamovi a Suchrabovi. Aj v tejto legende je Rustam neporaziteľný bohatier, aj proti nemu zlo využilo vlastného syna, ktorého splodil pri náhodnom stretnutí s cudzou princeznou. Syna vychovali v nenávisti ku krajine, z ktorej pochádzal Rustam a keď dospel, rozhodol sa ju zničiť. Obaja sa stretli v rozhodujúcom boji, ktorý nakoniec Rustam vyhral a nepriateľa zabil. Pri umierajúcom však našiel svoj amulet a zlomilo mu to srdce, nevládal ďalej žiť.
Možno viacerí čitatelia si pri čítaní vyššie uvedených odstavcov spomenuli na často publikovaný citát nesprávne pripisovaný Bismarckovi o tom, že Rusko sa dá poraziť len nasmerovaním Ukrajiny proti Rusku. No v čase Bismarcka to bolo Poľsko, ktoré povstalo proti Rusku a Bismarck využil všetko svoje diplomatické úsilie, aby prehlboval priepasť medzi Poľskom a Ruskom4, lebo neveril, že ich nepriateľstvo bude trvať večne. Vedel o silnej pro-poľskej časti šľachty v Rusku a vedel o silnom panslavistickom hnutí v celej východnej Európe. Počítal s tým, že „Slovanov nie je možné natrvalo rozdeliť, vždy sa znovu spoja ako rozdelené kvapky ortuti.“
Možno Bismarck práve týmto naznačil jediný možný dobrý koniec konfliktu. No prekročiť tieň starých legiend bude pre všetkých zúčastnených mimoriadne ťažké.
_1) Vojtech Zamarovský, Bohovia a hrdinovia antických bájí
_2) Jitka Vlčková, Encyklopedie mytologie germánských a severských národů
_3) Thomas Mallory, Le Morte d‘Arthur
_4) Robert H. Lord: Bismarck and Russia in 1863
