Ilustračné foto: Marián Moravčík
Nemôžem sa zmieriť s tým, že vo svete prebieha permanentná vojna. Nielen zbraňami, bombardovaním, terorizmom, ale aj útokmi na mravné základy človeka, na jeho tradície, na jeho vieru.
Kde hľadať príčiny? Človek je kultúrna bytosť. V tom zmysle, že potrebuje k životu viac ako len automatizmus vrodených inštinktov.
A kultúra, podľa môjho priateľa psychiatra, dodáva človeku nástroje na reagovanie na dennodenné aj filozofické otázky prežitia. Kultúra je následné spojenie viacerých jedincov v spoločnom názore na niektoré zásadné črty filozofie bytia. Kultúra má totiž jeden zásadný význam. Prepája ľudí, ktorí sa osobne nepoznajú, ale potrebujú spoločne fungovať dôverou v zásadné predpoklady.
Dôvera je mimoriadne dôležitá, je to základný predpoklad fungovania komplexnej spoločnosti. Pri strate dôvery sa spoločnosť rozpadá. Preto myšlienka možnosti existencie rôznych kultúr, ergo multikulturalizmus, je zásadný omyl. Ak neexistuje spoločná idea (alebo ako hovorí Harari príbeh), tak neexistuje dôvera medzi neznámymi členmi spoločnosti. Ak podstatná časť spoločnosti neverí v základné pravidlá, spoločnosť nemôže fungovať. To je základné pravidlo. Ak žijú spolu ľudia, ktorí veria v rôzne základné pravidlá, tak si neporozumejú, nedôverujú a konflikt je prakticky zaručený.
Preto spoločné hodnoty sú nevyhnutné.
Každá civilizácia dospela do mohutnosti z dôvodu, že presadila dôveru v základné pravidlá svojej kultúry. To neznamená, že tie pravidlá boli nevyhnutne dobré, správne, ale boli zdieľané dominantnou väčšinou populácie. Človek je zároveň vrcholový teritoriálny predátor. Podobní sú aj naši príbuzní medzi primátmi (šimpanzy, paviány atď.). Boje o teritóriá máme geneticky zakódované, či si to priznáme alebo nie. Aj preto sa vojny tiahnu celou históriou ľudstva a ani civilizácia v tom veľa nezmenila.
Všetky imperialistické veľmoci sú na tom v podstate rovnako už niekoľko storočí, ak nie aj viac ako 3000 rokov.
Mediálna masáž o mierových riešeniach konfliktov je iba zakrývaním skutočných cieľov veľmocí o rozširovaní svojho vplyvu. Samozrejme, že tým trpia jednoduchí ľudia, to ale zbrojárske firmy a politikov nezaujíma.
Dušan Piršel
Dodatok Mariána Moravčíka:
Dve stručné poznámky.
Multikulturalizmus. Obeť súčasného Babylonu – pomiešania významu slov. Multikulturalizmus, v tradičnom etymologickom význame, je koexistencia viacerých kultúr. No dnes sa pod tým presadzuje niečo iné – „taviaci kotlík“. Nahádže sa všetko dokopy, ako prišlo a… veď niečo z toho bude. Niečo áno, ale rozhodne nie kultúra.
Je to ako keď psíček s mačičkou piekli tortu. Vo výsledku vidno kúsky pôvodných kultúr, že je tam niečo írske, niečo poľské, niečo z Afriky a po malom kúsku vari zovšadiaľ, ale žiadny z tých kúskov už nie je „kultúra“ a celok je ťažko stráviteľný.
Mier. Veľa sa hovorí o hodnotách. Mier je jednou z najdôležitejších hodnôt. Z kontextu Charty OSN vyplýva, že snáď aj jedna z najdôležitejších, lebo sama OSN vznikla hlavne na zachovanie mieru.
Tak s „európskymi hodnotami“ máme znovu mačičko-psíčkovskú tortu bez akejkoľvek hierarchie a mier sa stratil pod dúhovými vlajočkami a akousi nedotknuteľnosťou čiar na mape.
