Ilustračný obrázok: Sonka Valovič Sazama
Odpusťte nám, drahí Bratia – My ešte stále ctíme Máj, Bratia sme Vám i naďalej, Nie zradcami je celá vlasť. Chápeme bolesť pradedov, Na hroboch je nás síce pár, No tí, čo vlasti odpadli Predali za zisk nielen Vás. Moc prichádza i odchádza, Pamätáme si Dobro – Zlo, Však tých, čo teraz zrádzajú Neujdú súdu ďaleko! Nanútiť nám chcú klamstvá tých, Čo radi by na krku nôž. Ich myseľ - čisté šialenstvo, Smrť všade tam, kde chcú byť hosť! Svet bolesť dedov pošliapal, Rozhádal otcov so synmi. Ja verím – dušou ľudia sme Jeden druhému na Zemi. A keď nás rania od chrbta, Nácie ľahnú popolom, Verím, že človek pochopí Byť vzájomne si oporou. Odpustite, že slabí sme I vojakov na hraniciach, Odpustite, že pravda lož Hlupákov, pokrytcov i Hrad. A všade vojna, chaos, zlo A ruky v krvi za dolár, Slovan podráža Slovana, Už dávno stratil vlastnú tvár. No všetci sme tu rodina, Aj jej sú vlastné roztržky. Hlavne však zostať človekom Nie zver čo ženú do vojny! Zopakovať si minulosť A deťom zobrať opäť mier Myslím, že nikto nechce tak – Cítiť pach krvi z masy tiel. Svet na Vás ženie armádu, Vidieť Vás krvácať je cieľ. Ja si Ťa však ctím Rossia Pokiaľ si sestrou – s nami MIER! SVS
