V tejto krátkej úvahe by som sa rád venoval téme klimatických zmien, pretože táto téma bola dlho ignorovaná a zosmiešňovaná. Bohužiaľ vnímam to tak, že celá živočíšna ríša človeka nevynímajúc je vplyvom klimatických zmien a extrémnych výkyvov počasia čoraz viac zraniteľná.
Ako mi napísal profesor z katedry aplikovanej ekológie: Áno, zmeny klímy prebiehajú neustále a aj posledné doby ľadové mali kratší interval, ako je ten posledný, aktuálny, doba v ktorej žijeme. Možno sa ďalšia doba ľadová aj takto s oteplením blíži…
Avšak, nikdy zmeny priemernej teploty (podľa prieskumov v rôznych vrstvách pôdy) nešli tak rýchlo, u nás teraz 1,5 °C za dve desaťročia.
Obvykle to trvalo storočia, tisícročia. Podľa pokusov v laboratórnych alebo inak uzavretých podmienkach je zrejmé, že vyšší podiel niektorých plynov ako oxid uhličitý a metán ako vrstva znižuje priepustnosť pre unikanie tepla, ktoré tak zostáva v priestore a zvyšuje tak teplotu v objekte. To je ten “skleníkový efekt”. Inak, Zem ho má aj prirodzený, inak by tu bolo oveľa chladnejšie, avšak človek ten efekt uvoľňovaním/zvyšovaním vo vzduchu minimálne tých dvoch zlúčenín jasne zväčšuje a preto sa kumuluje teplo zo slnka odrazené od zemského povrchu, lebo už tak neuniká do vesmíru. Tie koncentrácie sú merateľné a je možné ich porovnať s historickými v rôznych častí krajiny.
Toľko stanovisko odborníka.
Ak už mám formulovať nejaký názor (nie stanovisko, lebo nemám dostatok informácií), existujú dva rozdielne (úplne, čiastočne) prístupy.
Čo s tým – je žiaduce predkladať argumenty, ktoré sú relevantne podložené dlhodobým výskumom. Potom ich odborne – vedecky analyzovať, zhodnotiť a následne realizovať v praxi. Žiaľ, opäť je v tom politika, agenda, programy, záchrancovia, opäť absentuje korektnosť v diskusii, populárne je nálepkovanie, časté sú animozity a selektívny výber toho čo komu práve vyhovuje.
Som presvedčený, že klimatická zmena zjavne výrazne ovplyvňuje aj známe globálne problémy ako je hlad a dostupnosť pitnej vody. Ako vždy, cesta je vo výchove, vzdelaní a od toho sa odvíjajúcej kultúry myslenia a správania sa.
Jediným riešením, ako sa vyhnúť hrozbe klimatického kolapsu a tým aj odvráteniu planetárnej katastrofy, je uskutočnenie hlbokých a radikálnych zmien v organizácii globálnej civilizácie, takých, ktoré nás v dlhodobom horizonte presmerujú na environmentálne a sociálne udržateľný spôsob života ľudskej civilizácie.
Úplne na záver stanovisko odborníka z oblasti environmentálnych vied a ekológie.
Jeden zo základných problémov je uvedomiť si, že zmeny klímy, ktoré sú skutočne merateľné (a aj merané a namerané), sa dejú s pričinením človeka. Kto ich neprijíma alebo nepripúšťa, je dobromyseľný optimista, ješitný tvrdohlavec, ignorant, egoista sledujúci svoje krátkodobé ciele alebo, aby som nikoho neurazil, veľmi jednoduchý človek s absentujúcou schopnosťou kognitívneho myslenia.
Dušan Piršel
Dodatok Mariána Moravčíka:
Čo je však na téme klimatických zmien demagogické: celý problém sa verejnosti neukazuje v správnych proporciách. Podobne ako keď nám ochorie dieťa. Prvé a najvýraznejšie, čo si všimneme, je zvýšená teplota, možno až horúčka. Lenže trochu skúsený rodič už vie, že to spravidla nie je hlavný problém, len sprievodný znak. Studený zábal proti teplote môže znížiť horúčku, ale začínajúcu chorobu určite neodstráni.
Problémom ekológie Zeme je hlavne znečistenie, ktoré človek produkuje. To sa v prostredí prejavuje oveľa markantnejšie a rýchlejšie, ako „globálne oteplenie“. Kto by si to chcel overiť vlastným zrakom, nech si urobí výlet do Himalájí a porovná to, čo uvidí, s dokumentami zo 60-tych rokov minulého storočia. Alebo, aby to nebolo tak ďaleko, nech si skúsi urobiť splav na plti po Dunajci v Pieninách – kedysi s priezračnou vodou ako v Tatranskom plese.
Opýtajme sa sami seba, o koľko sa zníži (aspoň spomalí) znečistenie Zeme, keď sa nám podarí byť „uhlíkovo neutrálni“? Nie je tá uhlíková neutralita len chladiaci zábal, aby sme mali pocit, že niečo „veľkého“ robíme pre ekosystém?
A konečný argument, prečo neverím „agende znižovania otepľovania“, je zbrojenie a vojny. Už výroba zbraní, hlavne ťažkých, je ekologickou záťažou. A to som ešte nespomenul ich použitie – stovky tisíc výbuchov a milióny ton splodín, ktoré vznikajú pri streľbe a výbuchoch. A ešte taká malá čerešnička na torte – výbuch Nordstreamu 2. Tým výbuchom uniklo do ovzdušia toľko „skleníkových plynov“, koľko nevyprodukujú všetky európske automobily za celý rok. Pritom úplne zbytočne a bez najmenšieho úžitku. Toto nejako nikomu nevadí. Tu niečo nehrá.
