Ilustračný obrázok: flickr
Sme v situácii, keď sa nám pred očami menia učebnice dejepisu a oficiálna propaganda v médiách hlavného prúdu nám podáva úplne neznámy obraz udalostí, ktoré sme sami prežili a máme ich v pamäti. Keď vidíme, aké je to jednoduché, ako rýchlo sa to dá urobiť a ako bez pochybností to verejnosť prijíma, núti nás to zamyslieť sa aj nad vlastnými stereotypmi, ktoré sme prijali ešte v školskom veku.
Tento pocit je medzi samostatne mysliacimi inteligentnými ľuďmi bežný na celom tzv. „slobodnom západe“. A tak vychádzajú knihy nielen na Slovensku o Leninovi, Che Guevarovi, ale aj v Amerike napríklad vydali čerstvý preklad talianskeho marxistického filozofa Domenica Losurda o Stalinovi. No nie je to štandardný životopis, ale hlavne ide o testovanie čierneho mýtu, ktorý po Stalinovej smrti vznikol v hlavnom mediálnom a historickom prúde.
Spolu so zatiahnutím Železnej opony začal západ aj živiť v médiách negatívny obraz Stalina. Spočiatku to nebolo jednoduché, lebo víťaz nad fašizmom a osloboditeľ polovice Európy bol aj medzi ľudom na západe veľmi populárny. Všetko však zmenila pamätná reč Nikitu Chruščova na XX. zjazde strany v roku 1956 o kulte osobnosti a deformáciách socializmu. Keď túto tézu prevzali aj všetky svetové komunistické strany (stojí za zmienku, že okrem čínskej), nič nebránilo západu, aby sa čierny mýtus o stalinizme napevno usadil v axiómach západnej historiografie.
Domenico Losurdo podrobne skúma zdroje tohto čierneho mýtu a konfrontáciou s dobovými dokumentami ich spochybňuje. Robí to široko a dôkladne, v jeho zozname literatúry je 346 kníh napísaných vo všetkých veľkých európskych jazykoch. Skúma každý známy aspekt čierneho stalinského mýtu a dokazuje, že je na mile ďaleko od pravdy.
Losurdo si tiež kladie otázku, ako je to možné, že Chruščovove krivé obvinenia mohli tak rýchlo zapustiť korene a zmeniť kolektívnu pamäť. No zisťuje, že sa to v histórii nestalo prvý raz. Kontrarevolúcie už majú overené know-how, ako to efektívne robiť. Veď aj po potlačení Veľkej francúzskej buržoáznej revolúcie, ktorá bola najradikálnejšou z európskych buržoáznych revolúcií, došlo k podobnému prekrúteniu a očierneniu obrazu o Jakobínoch a menovite Maximiliána Robespierra. Pred týmto obrazom bledne aj historický obraz o Čachtickej hradnej panej.
Podobné knihy sú metodickou pomôckou kritického myslenia. Realitu a pravdu je nutné rekonštruovať z primárnych zdrojov a dobových dokumentov, z ktorých niektoré len nedávno vyšli z utajených archívov. Kľúčové je zasadzovať informácie do správneho dobového kontextu. A po poučení z tejto knihy je nutné položiť si otázku, do akej miery je pravdivý mediálny obraz dôležitých osobností našej doby a geografického priestoru. Za mnohých menujme aspoň Putina, Havla, Mečiara, či Fica…
