Ilustračné foto: Marián Moravčík
O niekoľko mesiacov budeme mať predčasné voľby a nikto zatiaľ nevie odhadnúť, čo sa stane po nich. Na politickej scéne to vrie, tak sa zamýšľam nad tým, že asi je niečo choré v našej politike.
Mnohí ľudia, ktorí nám dlhé roky vládnu podľa môjho názoru nie sú politici. To sú to často amatéri pôsobiaci v politike. Možno je problém v tom, že nie sú to politici-profesionáli. Nie som politológ a neživím sa názormi. Ale na druhej strane mi nie je jedno kam smeruje naša spoločnosť. Čo s tým?
Páčilo sa mi stanovisko, v ktorom sa tvrdilo, že je potrebné vytvárať skutočne osobnosti ktoré volia kvôli ich kvalite ľudia, ktorí ich poznajú a nie preto, že sú v nejakej strane na kandidátke. Osobnosti samozrejme nestačia. Vládnuť by mali dobre zohraté kolektívy osobností, ktoré ťahajú za jeden povraz a vzájomne sa doplňujú. Politické strany ako také nie sú problém. Problém vidím v tom, ako sa vytvárajú. Ak je to len zhluk ľudí okolo nejakých sponzorov a s nejakým lídrom, tak je to nedostatočné.
Veľmi mi vadia politici, ktorí prelietavali zo strany do strany, menili názory, postoje, politický pohľad, hotová včielka Maja. Často sme svedkami toho, že politici bojujú o hlasy voličov tým, že im veľa nasľubujú počas predvolebnej kampane. Po voľbách vytvoria koaličnú vládu, čo je pochopiteľné. Uplatňujúc techniku pozorovania zisťujem, že koaličné vládnutie im často umožňuje nesplniť sľuby dané svojim voličom, lebo programy tých, čo vyskladajú vládu sú veľmi rozdielne. A tak sa do programového vyhlásenia vlády dostane len málo z toho, čo jednotlivé strany sľúbili svojim voličom.
Problém môže byť v tom, že sa spájajú programovo nekompatibilné politické subjekty. Chybou je, že volič dnes nemá žiadnu možnosť vziať svojho zvoleného zástupcu na zodpovednosť. Ľudia potom strácajú dôveru v takýto systém, ktorého výsledkom je, že národ vychovávajú ne-osobnosti často pochybným spôsobom a k pochybným cieľom. Krízová doba, ktorú žijeme ako napríklad COVID, vojna na Ukrajine a energetická kríza potom všetko umocňuje, hlavne nedôveru.
Úspešní by mohli byť politici, ktorí počúvajú široké vrstvy spoločnosti a dokážu navrhnúť príťažlivé a realistické riešenia pre ich najväčšie problémy. Potrebujeme veľký sen.
Ja osobne verím politikom, ktorí sú konzistentní v názoroch a riadia sa svojím presvedčením, morálkou a vzdelaním. Bohužiaľ, zatiaľ to vnímam tak, že máme absolútny úpadok spoločnosti, skončí sa to zjavne veľmi zle, dúfam, že už nebudem pri tom.
Dušan Piršel
Dodatok Mariána Moravčíka:
Tvrdím už dávno, že keby sa na Slovensku našla politická sila, ktorá by stelesňovala integritu, to znamená, že by ju viedli charakterné a dôveryhodné osobnosti, ktoré držia slovo a plnia sľuby, nič by ju nezastavilo.
„Sľuby sa sľubujú…“ a týmto sa nielen riadili všetci politici, na ktorých si spomenieme, ale s týmto slovenský volič počíta ako s realitou, ktorá nemôže byť inak. Lenže prečo sa potom čudujeme, že žijeme ako na lodi bláznov? Vari sa nám do pamäti zmestí len zoznam, čo treba kúpiť? Nespomíname si, že to, čo dnes pociťujeme ako klamstvo a krivdu, nám hovorili ľudia, ktorých dnes velebíme takmer ako národných hrdinov?
Mali by sme si viac vážiť vlastný život a mali by sme byť oveľa prísnejší na ľudí, ktorým ho na nejaký čas zveríme. Až keď sa toto začne meniť, až potom by bola šanca, že sa náš život zlepší. A nevidím náznaky, že sa to udeje ešte tento rok.
Preto si myslím, že predčasné voľby asi nič podstatného nevyriešia.
