Ilustračné foto: Marián Moravčík
Je nám prirodzené, že ľuďom, ktorých máme radi, to dávame najavo aj tým, ako ich oslovujeme. No nielen tým, ale aj akým slovom na nich odkazujeme, keď o nich hovoríme niekomu tretiemu. To isté platí aj keď hovoríme o našej vlasti – Slovensku.
V ostatnom čase vnímam epidémiu nadužívania označenia nášho Slovenska pojmom KRAJINA. A pritom máme v našej úžasnej slovenčine toľko možností. Základom je samozrejme použitie slova republika, keďže nie sme monarchia. Označenie štát by bolo taktiež vhodné používať častejšie, napríklad v politických a iných komentároch, pretože ešte stále v rámci Európskej únie máme štáty, útvary, ktoré sú definované oficiálnymi hranicami.
Nie som a priori proti pojmu krajina, ale jeho takmer výhradné používanie u politikov, moderátorov, novinárov ale aj napríklad meteorológov pri predpovedi počasia je až zarážajúce. Pritom sú schopní krajinu použiť v jednej vete aj viackrát, aj keď nás v škole učili, aby sme sa snažili využívať rôzne významovo zhodné pojmy.
Samozrejme niektoré zastarané pojmy ako otčina alebo dedovizeň by v bežnom prejave vyznievali archaicky, ale napríklad kedy ste naposledy počuli z úst politika slovo domovina alebo vlasť? Takmer výlučne sa nám tlačí do podvedomia slovo KRAJINA. Pritom pojem krajina má svoje nezastupiteľné miesto napríklad v nepolitickej rovine na označenie časti územia s charakteristickými črtami (rovinatá alebo kopcovitá krajina). Počas výletu, keď oddychujeme na vrchole kopca a rozhliadame sa vôkol, taktiež si povzdychneme, aká to je krásna krajina.
V politickej alebo spoločenskej rovine je krajina definovaná ako územie vymedzené štátnou hranicou. V angličtine pojem „country“ má viacero významov, medzi najčastejšie patria krajina, štát, vlasť alebo aj vidiek. Či je to náhoda alebo zámer, ktorým nenásilnou formou niekto presadzuje úsilie postupného oslabovania národných štátov až ku konečnému vzniku európskeho super štátu bez vnútorných hraníc a národov, nech si každý odpovie sám.
Samozrejme, že ja osobne vnímam projekt EÚ pozitívne.
Zaujímavú myšlienku mi k tomu napísal môj priateľ profesor y Pedagogickej fakulty:“ Možno je to sémantický problém, ale čo je “zaujímavejšie” už nemáme na Slovensku holičov, ale barber, nechty, ale nails, na predaj, ale for sale, hostince, ale puby, doručovanie, ale delivery, otvorené, ale open, zatvorené, ale closed, etc… takže Slovensko!?
Ak by mi teda pribudlo na účet len jedno euro za každú „krajinu“, ktorú denne počujem, o chvíľu by som bol „za vodou“…
Dušan Piršel
Dodatok Mariána Moravčíka:
Tento komentár mi hovorí z duše. A myslím, že odpoveďou na vyššie položenú otázku by bolo – áno, je to zámer. Ako prekladateľ veľmi často pracujem s anglickým textom a môžem potvrdiť, že ľudia, ktorí často ústne alebo písomne komunikujú po anglicky, preberajú cudzie stereotypy aj do rodného jazyka.
A potom je tu druhý aspekt. Stopa hegemóna. Veľký brat píše svoje noty pre veľkú bandu rôznych nástrojov a dirigent musí mať pre všetky nástroje rovnakú notovú osnovu. Slovo „krajina“ je krásne všade zrozumiteľné slovo. Nie je treba stokrát ho lokalizovať do rôznych prostredí, stačí preložiť.
V USA žijú už len zvyšky pôvodného obyvateľstva z čias pred Kolumbom. Najväčšiu skupinu týchto ľudí (Dene) poznáme pod menom Navajo. Vari každému je známy detail z druhej svetovej vojny, ako príslušníci tohto národa pomáhali šifrovaním správ do svojho jazyka poraziť Japonsko. Navajovia žijú pri Yankeeoch podstatne bližšie ako my, ale oni do svojho jazyka neprebrali žiadne anglické slovo.
