Má zmysel chcieť lepší svet pre ľudí, ktorým vyhovuje že môžu beztrestne prejavovať tie najnižšie a najodpudivejšie pudy a chtíče?
Má zmysel prinášať múdrosť a poznanie ľuďom, ktorí nedokážu ani len pochopiť napísaný text a zamyslieť sa nad ním?
Má zmysel prinášať skutočnú krásu tam, kde ľuďom vyhovuje váľať sa v splaškoch, špine a odpade?
Má zmysel prinášať lásku tam, kde vládne nenávisť, závisť a pretvárka?
Má zmysel prinášať svetlo tam, kde ľuďom vyhovuje žiť v tme zla?
Má zmysel meniť niečo, keď ľuďom tisícročia vyhovuje život otrokov a doteraz nedokázali ľudsky vyrásť?
Premýšľam o tom, čo má ešte zmysel… Premýšľam o tom, aký zvláštny živočíšny druh je človek, ktorý dokáže byť predátorom sám sebe a stráca pud sebazáchovy vlastného druhu. Nemá záujem vyvíjať sa duševne a duchovne a napredovať.
Premýšľam o svete, kde ľudia chcú byť klamaní a veria podvodníkom, ktorí ich oberajú o život a dôstojnosť.
O svete v ktorom sa ľudia nedokážu poučiť z chýb predchádzajúcich generácií.
O svete, ktorý zaujíma iba podenkovosť, pominuteľnosť súčasnosti a nedokáže pochopiť význam budúcnosti…
Premýšľam o svete, v ktorom ľudia ochotne ničia a zabíjajú tých najlepších spomedzi seba, kvôli vlastnej hlúposti.
Premýšľam o tom, či ľudia ešte chcú byť ľuďmi, alebo im vyhovuje byť biostrojmi ovládanými ich pudmi a chtíčmi. Biostrojmi bez vlastnej vôle, ktorým stačí, aby mali naplnené iba biologické potreby.
Má zmysel chcieť, aby boli ľuďmi?
Devana
Slnovratovo 7. február 2021
