Ilustračný obrázok: autor
PAVOL JANÍK NAKLONENÁ NOC Už nočné nebo plače hviezdami Vodopád svetla stoná na dne sna Zlomená tma sa tisne do dlaní Tak kvíli noc a tieseň údesná Počúvam vzlyky krokov ako dážď To kladiem prežitý deň pod nohy Keď horí mesto – každé okno zvlášť - do ulíc prší neón z oblohy Výdychom objavujem tvoju dlaň Som iba tichý výkrik samoty Ozvena vzdychu letí z rôznych strán Zas mäkký hoboj šeptom zanôti Vo mne sa nakláňa noc – strmá stráň A jeseň premieňa sa na dotyk (Z rukopisu, 1975)
Mgr. art. Pavol Janík, PhD. (magister artis et philosophiae doctor)
predseda Spolku slovenských spisovateľov (2003 – 2007)
tajomník Spolku slovenských spisovateľov (1998 – 2003, 2007 – 2013)
šéfredaktor časopisu Spolku slovenských spisovateľov Literárny týždenník (2010 – 2013)
Jeho diela preložili do 28 jazykov a publikovali v 49 krajinách.
