Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že na Slovensku prežívame vládnu krízu, ktorá už nadobudla rozmery rozkladu štátu, ale v skutočnosti – najmä vzhľadom na nekritickú medzinárodnú a mediálnu podporu neudržateľnej koalície – je zrejmé, že ide o hlbokú krízu globálneho systému s čoraz neopodstatnenejším názvom demokracia, čo by malo v preklade do slovenčiny označovať ľudovládu, čiže vládu ľudu.
Sotva možno pokladať za demokratickú či aspoň reprezentatívnu vládu, ktorej aktuálny pomer DÔVERY A NEDÔVERY vyjadrený v percentách vyzerá úplne žalostne. Postupujeme od najlepších výsledkov k najhorším:
minister zdravotníctva 34,8 : 61,2;
minister zahraničia 34,2 : 54,4;
minister životného prostredia 32 : 62,1;
minister školstva 30,9 : 63,8;
premiér 29,7 : 67,5;
minister hospodárstva 27,3 : 70,2;
minister obrany 26,6 : 66,8;
minister dopravy 25,7 : 53,8;
minister práce 23,4 : 72;
minister vnútra 20,9 : 72,6;
ministerka kultúry 20,6 : 58,2;
ministerka spravodlivosti 20,1 : 75,1;
minister pôdohospodárstva 17,5 : 53,1;
vicepremiérka a ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie 15,3 : 81,5;
vicepremiér pre legislatívu 12,9 : 57,8
a na záver expremiér, minister financií a predseda kľúčovej vládnej strany 11,3 : 87,2.
Uvádzať konkrétne mená nemá zmysel, pretože mnohých členov vlády verejnosť vlastne vôbec nepozná a väčšina z nich celkom iste čoskoro upadne do zabudnutia.
.
Aby to náhodou nevyznelo v prospech súčasnej opozície, tak len pripomeniem napríklad fakt, že niekdajší poslanec za HZDS, a následne za Smer, vždy a za akejkoľvek vládnej konštelácie si dokázal presadiť svoju obľúbenkyňu do nejakej sinekúry – rozumej: výnosného postavenia bez väčších pracovných povinností. Zdanlivo ide o zanedbateľnú maličkosť či jednotlivosť, ale v podstate je to názorná ukážka princípov, na ktorých stojí celá formálna demokracia. Naozaj nie je jasné, v čom sa teda západná demokracia odlišuje – povedzme – od severokórejskej dynastie s priezviskom Kim.
Do načrtnutého kontextu patrí aj povinné odmietanie tzv. reálneho socializmu, ktorý sa v celosvetovom meradle zámerne nesprávne označuje slovom komunizmus. Ten však bol, je a bude len veľmi hmlistá a v praxi zrejme neuskutočniteľná teória. Ľudstvo svojou mentálnou a biologickou podstatou zjavne nemá predpoklady pre život v rovnostárskej a asketickej spoločnosti.
.
V tejto súvislosti ešte poznamenám, že súčasná Slovenská republika vznikla sukcesiou Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ktorá bola len premenovaním Československej socialistickej republiky, ktorá bola premenovaním Československej republiky, ktorá vznikla rozdelením Rakúsko-uhorskej monarchie, ktorá vznikla po rakúsko-maďarskom vyrovnaní z Habsburskej monarchie, ktorú chcel následník trónu Ferdinand d‘Deste federalizovať do podoby Spojených štátov Veľkého Rakúska.
Tejto téme som už neraz venoval samostatnú pozornosť. Dôležité je uvedomiť si, že nijakú kapitolu z dejín sa nikomu a nikdy nepodarí definitívne vymazať z jednotlivých línií spoločenského vývoja, preto aj terajšie čierno-biele a diskontinuálne vnímanie socializmu napokon zákonite skončí len ako jedno z mnohých pomýlených úsilí a slepých uličiek oficiálnej historiografie. Každý dôležitý fakt si raz nájde svoje prirodzené a opodstatnené miesto pod slnkom ako zdroj primeraného ponaučenia pre tých, ktorí o ponaučenie stoja.
Mgr. art. Pavol Janík, PhD. (magister artis et philosophiae doctor)
predseda Spolku slovenských spisovateľov (2003 – 2007)
tajomník Spolku slovenských spisovateľov (1998 – 2003, 2007 – 2013)
šéfredaktor časopisu Spolku slovenských spisovateľov Literárny týždenník (2010 – 2013)
Jeho diela preložili do 28 jazykov a publikovali v 49 krajinách.
