Ilustračný obrázok – archív Pavla Janíka
Vie Šimečka, čo hovorí?
Keď je reč o Šimečkovi, treba bližšie určiť, o ktorého predstaviteľa dynastie vlastne ide. Zakladateľom klanu bol významný teoretik marxizmu-leninizmu, ktorého vzhľadom na nesúhlas so vstupom vojsk Varšavskej zmluvy do Československa vylúčili po roku 1968 z komunistickej strany. Dnes je uctievaný ako praotec antikomunizmu. Jeho syn sa etabloval ako dedičný disident a po roku 1989 genetický prominent. Tretiu generáciu reprezentuje podpredseda Európskeho parlamentu a predseda mimoparlamentnej strany Progresívne Slovensko, ktorého podpredsedníčkou bola prezidentka Slovenskej republiky.
Stredný Šimečka nedávno verejne označil amerického miliardára Sorosa za svojho priateľa a konštatoval, že bez Sorosových peňazí by sa nikdy nepodarilo poraziť Mečiara v roku 1998, teda presnejšie povedané neumožniť Mečiarovi zostaviť vládu napriek víťazstvu jeho strany v parlamentných voľbách. Rovnaký scenár sa očividne pripravuje v súvislosti s nadchádzajúcimi voľbami vo vzťahu k Ficovi a jeho strane Smer – sociálna demokracia, ktorá má podľa prieskumov najväčšie šance zvíťaziť.
Podľa medzinárodne uznávaného kryptológa a niekdajšieho šéfa československej tajnej služby generálporučíka Ing. Alojza Lorenca, CSc., len hlúpy hovorí všetko, čo vie. Múdry vie, čo hovorí.
Vyvstáva otázka, či stredný Šimečka vie, čo vlastne hovorí. Veď priznáva, že slovenské voľby v roku 1998 a nasledujúci povolebný vývoj ovplyvnili peniaze zo zahraničia. Nie som právnik, ale chápem, že je to politika spochybňujúca demokratické základy štátu, čo by zrejme v žiadnej normálnej krajine nezostalo bez mocenského zemetrasenia. Ale to už nechajme na kompetentných. Nie som si však istý, či príslušné inštitúcie a ich predstavitelia majú dosť možností a času, aby prijali potrebné opatrenia a zabezpečili regulárnu politickú súťaž.
Na záver už len poznámka na tému psychologických a sociologických aspektov šimečkizmu. Tento trend evidentne vychádza z ideologického fanatizmu a slepej podriadenosti zahraničnej dominantnej veľmoci, ako aj z pohŕdania vlastnou krajinou a jej obyvateľmi.
Mgr. art. Pavol Janík, PhD. (magister artis et philosophiae doctor)
predseda Spolku slovenských spisovateľov (2003 – 2007)
tajomník Spolku slovenských spisovateľov (1998 – 2003, 2007 – 2013)
šéfredaktor časopisu Spolku slovenských spisovateľov Literárny týždenník (2010 – 2013)
Jeho diela preložili do 28 jazykov a publikovali v 49 krajinách.
