Umierať za obchodné záujmy…

Ilustračný obrázok: David Gallie Pixabay

Včera som sledovala vo verejnoprávnej televízii štvrtú časť dokumentárneho seriálu „Apokalypsa: Vojna svetov“ pod názvom „Víťazstvo“, v ktorej bola opísaná „indočínska, francúzsko – vietnamská vojna“ , ktorá trvala takmer osem rokov. Aj keď som mala z dokumentu rozpačitý dojem, na jeho konci zaznela veľmi dôležitá myšlienka a to, že Francúzi a dokonca ani samotní francúzski vojaci nechápali, že zomierali za cudzie obchodné záujmy.

Žiaľ, každá vojna je vedená najmä kvôli obchodným záujmom a doteraz to nechápe väčšina ľudstva.

Takisto je to v súčasnosti na Ukrajine, ale aj v iných častiach sveta, kde prebiehajú, alebo hrozia vojnové konflikty.

Po „parížskej bojovej porade“, chce francúzsky prezident Macron poslať francúzskych vojakov bojovať na Ukrajinu. Vedia francúzski vojaci za čie obchodné záujmy pôjdu na Ukrajinu bojovať?

indočínskejalžírskej vojne bojovali za koloniálne  a záujmy Francúzska a francúzskych kolonistov v ktorých prehrali. Aj vojna na Ukrajine je v skutočnosti koloniálnou vojnou, tak ako je koloniálnou vojnou „obchodná vojna“ v celej Európe.

Francúzsko a všetky bývalé koloniálne mocnosti stratili možnosť drancovať kolónie, ktoré svojou politikou zbedačovali a strácajú tak svoje bohatstvo a hlavne moc, ktoré sa preskupujú do rúk veľkokapitálu a nadnárodných korporácii.

V súvislosti s vojnou na Ukrajine by som sa znova rada vrátila ku knihe  autorov Michaela Sayersa a Alberta E. Kahna  „Veľké sprisahanie proti Rusku“, v ktorej sa píše o dlhoročných snahách ovládnuť  Rusko po všetkých stránkach. Tak to bolo aj počas prvej svetovej vojny.

Aby sme pochopili udalosti dnešných dní, mali by sme vedieť najmä o tých, ktoré sa diali počas prvej svetovej vojny, v ktorej tak ako teraz, Západu išlo o rozdelenie mocenského vplyvu nad územím vtedajšieho Ruska. Nemci mali záujem o všetko… Kým Angličania  mali záujem o územia s „kaukazskou ropou a chceli kontrolovať Pobaltie“, Francúzi naopak  mali záujem o „donecké uhlie a železnú rudu a možnosť kontrolovať Krym“.

Preto už 23. decembra 1917, ihneď po prvom zasadnutí predbežnej brest-litovskej  mierovej konferencie, predstavitelia Francúzska a Veľkej Británie uzavreli v Paríži tajnú dohodu o rozdelení sovietskeho Ruska, v ktorej si určili pásma francúzskeho a anglického vplyvu.

V skutočnosti sa znova história opakuje, aj keď s rôznymi obmenami. Podstata vojny proti Rusku však zostáva.

Áno, tými európskymi hodnotami za ktoré sa vraj na Ukrajine bojuje a  za ktoré znova umierajú nevinní ľudia, sú iba obchodné a mocenské záujmy bývalých koloniálnych veľmocí. A servilných lokajov, ktorí ženú ľudí za ne zomierať sa vždy nájde dosť.

Pred pár rokmi si ľudia ešte uvedomovali aký je dôležitý MIER, pre ich vlastné životy aj pre spoločnosť práve kvôli tomu, že ešte žili pamätníci Druhej svetovej vojny. Napriek tomu však prebiehali v celom svete aj po jej skončení krvavé vojny a mocenské prevraty. Takže celé dvadsiate storočie a prvých dvadsať rokov tohto storočia je obdobím vojen a nepredstaviteľného utrpenia nevinných ľudí.

Dnes to vyzerá tak, že mnohí ľudia MIER nepotrebujú, nevážia si ho, možno aj preto, lebo si neuvedomujú, že žijú v stave permanentnej hybridnej vojny, vedenej proti nim samotným.  Nuž aj preto si myslia, že umierať za obchodné záujmy mocenských elít je jednoduché a potrebné.

Možno, keď ľudia pochopia, že MIER je tou najdôležitejšou spoločenskou hodnotou a záujmom, pochopia aj to, že tí, ktorí nútia nevinných ľudí vraždiť iných nevinných ľudí kvôli ich obchodným záujmom sú iba zločinci…

Devana

Slnovratovo 28. február 2024

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Návrat hore