portrét Pavol Janík - rozhovor
portrét Pavol Janík - rozhovor

Národné osvetové centrum (NOC) v prvej polovici roka 2013 požiadalo o rozhovor vtedajšieho šéfredaktora časopisu Spolku slovenských spisovateľov LITERÁRNY TÝŽDENNÍK (LT) Mgr. art. Pavla Janíka, PhD. Uvedená inštitúcia však interview nikdy nepublikovala. Vzhľadom na to, že prezentované myšlienky nestratili aktuálnosť, prinášame ich čitateľom v súčasnosti.

NOC: Od roku 2010 pôsobíte ako šéfredaktor LT, no ešte predtým ste sám pravidelne v tomto médiu publikovali. V čom je dnes LT iný, odlišný od LT, v ktorom ste začínali uverejňovať svoje prvé texty? Čo je pre vás ako šéfredaktora v novinách s prívlastkom „literárne“ najurčujúcejšie? Ako vy vidíte ďalšiu existenciu LT?

PAVOL JANÍK: Ak dobre počítam, vaša prvá otázka obsahuje ďalšie tri, alebo aspoň si vyžaduje tri odpovede:

1/a: V LT som publikoval od jeho vzniku koncom roka 1988. Odvtedy padol jeden spoločenský systém (socializmus) a medzičasom sa rúca druhý (kapitalizmus); rozdelilo sa Československo; vznikla Slovenská republika, ktorá už stihla vstúpiť do Európskej únie, NATO a menovej únie; vystriedalo sa 14 slovenských vlád – štvrtá vláda Petra Colotku (1986 – 1988), Ivana Knoteka (1988 – 1989), Pavla Hrivnáka (1989 – 1989), Milana Čiča (1989 – 1990), Vladimíra Mečiara (1990 – 1991), Jána Čarnogurského (1991 – 1992), druhá V. Mečiara (1992 – 1994), Jozefa Moravčíka (1994 – 1994), tretia V. Mečiara (1994 – 1998), Mikuláša Dzurindu (1998 – 2002), druhá M. Dzurindu (2002 – 2006), Roberta Fica (2006 – 2010), Ivety Radičovej (2010 – 2012), druhá R. Fica (2012 – doteraz) a vymenilo sa 7 šéfredaktorov Literárneho týždenníka – Vincent Šabík (1988 – 1990), Ľuboš Jurík (1990 – 1991), Pavol Števček (1991 – 1995), Ján Majerník (1995 – 1996), Peter Holka (1996 – 1999), Jozef Bob (1999 – 2010) a Pavol Janík (2010 – doteraz); vystriedali sa aj vydavatelia LT – Zväz slovenských spisovateľov a následne obnovený Spolok slovenských spisovateľov (pôvodne vznikol v roku 1923 a v roku 1949 sa stal súčasťou Zväzu československých spisovateľov ako jeho slovenská sekcia). Všetky uvedené vývojové odlišnosti sa prejavili aj na rozličných aspektoch pôsobenia LT. Z rýdzo literárneho hľadiska sa modifikovali estetické priority dané najmä osobnosťami šéfredaktorov. Z inštitucionálneho pohľadu sa podstatne transformovali existenčné podmienky LT – od komplexne finančne zabezpečenej početnej redakcie cez doznievajúce štádium redakčného tímu zamestnaného v niekdajšom Národnom literárnom centre (NLC, dnes Literárne informačné centrum – LIC) na základe zmluvy NLC so Spolkom slovenských spisovateľov (SSS) až po súčasnú fázu (od nástupu prvej Dzurindovej vlády, ktorá presunula LT do grantového, respektíve dotačného systému MK SR, čo sa prejavilo znížením všetkého, vrátane periodicity).

Mimochodom – osobne som v uvedenom časovom intervale (1988 – 2010) popri publikovaní v Literárnom týždenníku a mnohých domácich i zahraničných periodikách a antológiách vydal zbierky básní: Hurá, horí! (1991), Niekto ako boh (1998), Buď vôňa tvoja (2002), Kmitočet tvojich bokov (2002), Divadlo Život / Teatr Život (Bulharsko, 2003), Táranie nad hrobom (2004), Oprava Titanicu / Počinka Titanika (Ruská federácia, 2004), Oprava Titanicu / Popravkata na Titanik (Macedónsko, 2005), Z pekna šťastie (2006), Zašifrovaná jeseň (2007), Třetí skupenství muže (Česká republika, 2009); knižné súbory aforizmov: Dobrá zrada nad zlato (1996), Satanovisko (1999), Pes hore bez… 101 psín (2000), Špinavé čistky (2002); dramatické diela: Škrupinový zámok – rozhlasová hra (1988), Súkromný striptíz – divadelná hra (1992) a televízna hra (1997), Maturitný oblek – Veselá tragédia – divadelná hra (1992) a rozhlasová hra (1992), Pasca na seba – divadelná hra (1995), Nebezpečné veselohry – tri divadelné hry (Slovensko, 2003), Nebezpečné veselohry / Dangerous Comedies (Kanada, 2004), Nebezpečné veselohry / Opasnyje komedii (Ruská federácia, 2006), Nežná klauniáda – rozhlasová hra (2004), Bez motívu – rozhlasová hra (2005), Bez zábran – rozhlasová hra (2005), Bez záruky – rozhlasová hra (2006); knihy z oblasti literatúry faktu: Dešifrovaný svet – rozhovory s generálom Lorencom (2000), Rozhovory (o štátnosti) (2002), Nad vedou – Literárno-dramatické reflexie (2003), Spy Dictionary / Špionážny slovník (2006), Špión z Bratislavy (spoluautorka Gabriela Holčíková, 2006), Špionážne skratky (2006), Hovorca samého seba – moje rozhovory pre slovenské a české médiá (2009); knižné preklady: Justinas Marcinkevičius (Oblohy všetkých farieb, s Milanom Tokárom, 1988), Konstantinos Kavafis (Dokonané je, s Ivanom Gavorom, 1989), Břetislav Kafka (Nové základy experimentálnej psychológie, 1991), Karel Sýs (Veľká vrecková láska, 2006).

Tuším sa odvtedy naozaj niečo zmenilo aj vzniklo.

1/b: V názve časopisu Literárny týždenník je prídavné meno podstatné – nielen preto, že vzhľadom na výšku dotácie z ministerstva kultúry už niekoľko rokov nie je možné obnoviť týždennú periodicitu publikačného priestoru určeného predovšetkým na sprístupňovanie umeleckej tvorby slovenských prozaikov, dramatikov, básnikov, ich osobnostných pohľadov na závažné témy, ale aj na prezentáciu myslenia širšieho okruhu intelektuálov.

LT má svoju hodnotovú orientáciu, vyplývajúcu z vysokej estetickej náročnosti a etickej korektnosti, z princípov humanizmu, demokracie, sociálnej zodpovednosti, z vedomia národnej a európskej spolupatričnosti, ale jeho poslaním nie je stranícka agitácia akéhokoľvek druhu.

Veď ešte máme v živej pamäti verše Miroslava Válka: „podvodníci s legitimáciou strany (…), čo vravia: strana – a myslia: ja, / nech idú do hája!“ To je odkaz skvelého lyrika a excelentného ministra kultúry, ktorého obraz nenáhodne visí na sekretariáte Spolku slovenských spisovateľov.

Mimochodom – M. Válek bol predsedom Zväzu slovenských spisovateľov i Zväzu československých spisovateľov. Na poste ministra kultúry rešpektoval názory umeleckých tvorcov, vnímal ich potreby a citlivo sa usiloval riešiť problémy kultúrnych inštitúcií, ktorých prirodzenou (aj keď špecifickou) zložkou sú umelecké zoskupenia. Celkom určite ich nedegradoval na súčasnú úroveň akýchkoľvek iných žiadateľov o dotácie v rámci nefunkčného grantového systému MK SR.

Dôstojným pokračovateľom významných osobností, ktoré riadili činnosť autorských združení, je súčasný (a niekoľkonásobný) predseda SSS, popredný prozaik a vynikajúci esejista PhDr. Ján Tužinský, PhD.

Na stránkach Literárneho týždenníka vytrvalo rezonuje pôvodná i prekladová tvorba a kritické uvažovanie nielen o literatúre, ale aj o celej spoločnosti, ktorej neodmysliteľnou súčasťou i duchovnou korekciou je práve literatúra, hľadajúca svoj zmysel mimo samej seba, teda v plnohodnotnom ľudskom živote.

1/c: Ďalšiu existenciu Literárneho týždenníka vidím v rozvíjaní jeho najlepších tradícií, ale aj v postupnej generačnej obmene v rámci prirodzeného vývoja autorského i čitateľského zázemia. Pred skokom do neznáma však dávam prednosť kontinuite. Verím, že podobných zásad sa bude držať aj pán minister kultúry pri avizovanej príprave a realizácii transformácie grantového (dotačného) systému, od ktorého je každé nekomerčné literárne periodikum existenčne závislé.

NOC: LT ponúka publikačný priestor i tvorbe mladých slovenských autorov. Ako vy vnímate situáciu v súčasnej mladej slovenskej literatúre ako šéfredaktor a ako spisovateľ?

PAVOL JANÍK: Spolok slovenských spisovateľov vydáva aj špecializovaný časopis pre mladú literatúru a umenie Dotyky, ktorých šéfredaktorom je pozoruhodne sa vyvíjajúci básnik Mgr. Boris Brendza, PhD. Periodikum tiež vychádza od konca roka 1988 a bol som vtedy členom jeho redakčnej rady. Teda všetko je naozaj o vývoji. V Literárnom týždenníku je priestor najmä pre autorov, ktorí sa už etablovali v rámci Dotykov a v rámci renomovaných literárnych súťaží. Spolok slovenských spisovateľov sa odborne podieľa na niekoľkých z nich.

* * *

POSTSKRIPTUM:

Ako sa konštatuje v úvode, rozhovor vznikol v prvej polovici roka 2013, preto nereflektuje nasledujúci vývin. Redakciu LT viedol v druhom polroku 2013 RSDr. Pavol Dinka. Po ňom ju prevzal Štefan Cifra, ktorý bol šéfredaktorom časopisu Národná osveta, periodika NOC pre oblasť miestnej kultúry a záujmovej tvorivosti.

http://pavoljanik.sk

Mgr. art. Pavol Janík, PhD. (magister artis et philosophiae doctor)
predseda Spolku slovenských spisovateľov (2003 – 2007)
tajomník Spolku slovenských spisovateľov (1998 – 2003, 2007 – 2013)
šéfredaktor časopisu Spolku slovenských spisovateľov Literárny týždenník (2010 – 2013)

Jeho diela preložili do 28 jazykov a publikovali v 48 krajinách.

Právne vyhlásenie

Celý obsah tohto článku, ak nie je výslovne uvedené inak, je chránený autorským zákonom. Pri akomkoľvek použití je nutné uviesť meno autora, názov a zdroj (Belobog).

Pri interpretácii obsahu sa predpokladá primerané všeobecné vzdelanie a zdravý rozum.

Scroll to Top