Panoptikum demokracie (komentár Pavla Janíka)

Čoraz menej som ochotný sledovať politické diskusie, pretože namiesto výmeny názorov či nebodaj argumentov ide skôr o zvukový prejav, ktorý azda najvýstižnejšie možno charakterizovať pojmom gagot, teda nesúvislý hovor skupiny ľudí. Najmä hašterivé a hrubé spôsoby komunikácie političiek a žurnalistiek sú ukážkami, ktoré názorne vysvetľujú, čo znamenajú slová ako flárka alebo kofa. Tak sa nevdojak dostávame k problému, že v slovenskom jazyku chýbajú pomenovania mužov, ktorí sa správajú rovnako.
 
V každom prípade úroveň vystupovania v podstate samozvaných politikov a ešte samozvanejších novinárov ma len utvrdzuje v presvedčení, že inteligentný človek nemá dôvod využívať svoje volebné právo, pretože si aj tak môže vyberať iba spomedzi nesebakritických osôb, ktorých jedinou prednosťou pred zvyškom populácie je bezočivosť a neznáme finančné pozadie.
 
Úprimne povedané – nijaký spoločenský a ekonomický systém nie je natoľko originálny, ako to o sebe tvrdia konkurenčné propagandy. Každý model mocenského usporiadania je vlastne karikatúrou predchádzajúcich alebo súbežných vzorov a vzorcov. Kapitalizmus je paródia feudalizmu, ľavica je paródia pravice a naopak. Jednoducho menia sa len formy, kulisy a kostýmy, ale nie ľudská prirodzenosť, ktorá pretrváva už tisícročia. Ziskuchtivosť, rodinkárstvo, kamarátšafty a obchodné súručenstvá. Takže si môžeme vybrať iba farbu a strih, čo iste nestojí za to, aby sme akejkoľvek vrchnosti dodávali zdanie legitimity.