Význam vitamínu D pre naše zdravie

Ilustrácie (free): flickr, Pixabay, Wikimedia Commons

Motto:
Zdravie a blaho človeka nezávisí len od medicínskej starostlivosti, ale aj od toho, či má naše telo všetky látky, ktoré potrebuje k (pre)žitiu. Vitamín D je jednou takouto látkou!
Prof. Dr. Med. Jörg SPITZ

Z odbornej literatúry pripravil: Ing. Martin Fuchsberger

V Žiline 10. januára 2024

Úvodná poznámka: V tomto článku sa rozumie pod pojmom „vitamín D“ (VD) takmer výlučne jeho aktívna zložka VD3, ktorá má oficiálny biochemický názov 25-OH vitamín D3 alebo aj kalcitriol.

1. ÚVOD

O existencii VD nevie v súčasnosti už asi málokto. Zásluhu na tom má aj tzv. „kovid“, počas ktorého sa začal dosť propagovať, avšak bez bližšieho vysvetlenia. Vie sa aj o tom, že táto látka má úzky súvis so slnečnými lúčmi. Ale podstatne menej ľudí vie o tom, aký obrovský význam má VD pre naše zdravie, ale nielen pre zdravie kostí, s ktorým sa VD spája najčastejšie, ale pre zdravie celého tela!

VD je jediným vitamínom, ktorý si telo dokáže vytvárať samo. Aj kvôli tejto skutočnosti ho vedci považujú skôr za hormón ako za vitamín. Ale názov „vitamín D“ je už tak zaužívaný, že sa používa naďalej. Tento názov má historické pozadie: chemik Elmer Verner McCollum označil látku, ktorú objavil v r. 1922 v rybacom oleji, ako VD, pretože bola v poradí ďalšou látkou, ktorú objavil. Bol totiž už objaviteľom vitamínov A, B1 a C. Čoskoro sa prišlo na to, že spolupôsobením slnečných lúčov sa vytvára VD v ľudskom tele, čo má kladný účinok na tvorbu a zdravie kostí a zubov. No prakticky až do 70. rokov 20. storočia sa spájal význam VD len s týmto poznatkom. Postupne sa zistilo, že VD má vplyv na metabolizmus vápnika v organizme,no trvalo pomerne dlhú dobu,kým sa prišlo k poznaniu, že jeho vplyv na zdravie človeka je oveľa väčší ba obrovský! Dr. Kate Rhéaume Bleue, autorka knihy (9), dokonca tvrdí, že 99 % poznatkov o VD máme len z posledného desaťročia.

2. Nebezpečné slnečné lúče a VD; čo s tým?

woman, girl, freedom

V úvode svojej knihy „Vitamin D – das Sonnenhormon“ (Vitamín D – hormón slnka) (1) konštatuje uznávaný expert na VD, Dr. Spitz, vtipne: „Ľudstvo sa stará až dojemne o to, aby opice a iné zvieratá mohli žiť pre ne v čo najviac prirodzených podmienkach, no na druhej strane úplne ignoruje skutočnosť, že človek sa totálne vzdialil od prírody.“ To platí predovšetkým pre obyvateľov tzv. civilizovaných krajín. „V prírode sa pohybuje čoraz menej a pokiaľ ide o pobyt na slnku, žije skôr ako jaskynný tvor alebo člen posádky nejakej ponorky.“
 
Tento jeho postreh má v súvislosti s VD veľa do seba, lebo len pôsobením slnečných lúčov,dopadajúcich na naše viac-menej odhalené telo, môže toto vytvárať dostatočné zásoby pre-vitamínu D, látky z ktorej sa potom zložitým metabolickým procesom vytvára samotný VD.
 
No súčasná medicína varuje dôrazne pred „nebezpečnými slnečnými lúčmi“ a odporúča ľuďom, aby sa pred nimi vyhýbali a chránili. Čo s tým? Kde je teda pravda? Tá je – ako zvyčajne – niekde uprostred, no v tomto prípade by som povedal, že skôr v 2/3 v prospech slnečných lúčov. Mnohé štúdie, uskutočnené v 80. a 90. rokoch minulého storočia totiž dokázali a/alebo potvrdili,že riziko ochorenia na rakovinu narastá so zemepisnou šírkou.Povedané inými slovami: ľudia žijúci severnejšie a južnejšie od 35. rovnobežky majú rakovinu častejšie! (2). Avšak VD má pozitívne, preventívne a liečebné účinky aj v prípade mnohých iných chorôb! O tom všetkom bude pojednané ďalej.
 
Pokiaľ ide o riziko poškodenia kože slnečnými lúčmi, píše Dr. Spitz v (1): „Problémom nie je slnko, ale spôsob ako vystavujeme naše telo slnečným lúčom.“ Povedané jednoducho a stručne: „Pri pobyte na slnku by sme sa mali správať rozumne.“ Napriek tomu, že táto rada znie jasne, predsa je potrebné objasniť ju, lebo v hre je niekoľko faktorov:
– Typ našej pokožky,
– Ročné obdobie,
– Zemepisná šírka a lokalita, kde sa nachádzame,
– Tzv. „opaľovací tréning“,
– Spôsob opaľovania.
 
Dr. Wormer uvádza k tomu „opaľovaciemu tréningu“ a spôsobu opaľovania v (2) toto: „Ľudská koža predstavuje dynamický svetelný filter, schopný prispôsobovať sa rôznym podmienkam ožarovania. Avšak pochody tohto prispôsobovania sa si vyžadujú určitý čas.Krátke a intenzívne opaľovanie zvláda ťažšie ako pravidelné a postupné opaľovanie. Trvá to asi 4 týždne kým sa vytvorí pigmentový filter v bazálnej membráne povrchu kože. Takže vlastná ochrana tela voči slnečnému žiareniu je plne aktivovná asi až po jednom mesiaci!

2.1. Typ pokožky a opaľovanie

V knihe „Superhormón vitamín D“ (3) rozdeľuje jej autor, Prof. Dr. SPITZ, ľudí podľa typu pokožky do šiestich kategórií a podľa nich zároveň odporúča dĺžku pobytu na priamom slnku do ľahkého sčervenania pokožky takto:
 
Typ I: Veľmi citlivá pokožka: maximálne 5 až 10 minút; ľudia s takouto pokožkou sa skoro vždy spália, no a takmer nikdy nie sú opálení do hneda,majú bielu pokožku s pehami a ryšavé alebo blond vlasy.
 
Typ II: Pokožka citlivá na slnečné lúče: 10 až 20 minút; ľudia, ktorí ju majú, sa spália rýchlo, avšak aj tak sotva zhnednú. Majú svetlú pokožku ( napríklad Škandinávci).
 
Typ III: Málo citlivá pokožka na slnečné lúče: 20 až 30 minút; títo ľudia sa spália len občas, ich pokožka hnedne pomaly (obyvatelia z krajín pri Stredozemnom mori).
 
Typ IV: Pokožka necitlivá na slnečné lúče: 30 až 40 minút; títo ľudia sa spália zriedkavo a hnednú ľahko a dobre ( ľudia z východnej Ázie, napríklad niektorí Indovia, Pakistánci…).
 
Typ V: Veľmi necitlivá pokožka na slnečné lúče: doba na slnku takmer neobmedzená; pri pobyte na slnku sa títo ľudia nikdy nespália, ich pokožka hnedne rýchlo a dobre, je stredne až tmavo pigmentovaná (ľudia z Afriky, juhovýchodnej Ázie, niektorí Indovia a Pakistánci).
 
Typ VI: Úplne necitlivá pokožka na slnečné lúče: pobyt na slnku neobmedzený; títo ľudia sa nikdy nespália, hnednú hlboko (ľudia z Afriky alebo Aziati s tmavou pokožkou, napr. Tamilovia).
 
Dĺžka pobytu na slnku závisí samozrejme aj od ročného obdobia a dennej doby. Pri dĺžke pobytu na slnku treba tiež zohľadňovať, kde sa nachádzame. Je známe a jasné, že pri mori alebo na horách sú slnečné lúče intenzívnejšie (aj ich UV-B zložka). Ak teda vieme, že pôjdeme napríklad na takúto dovolenku, potom je vhodné absolvovať ten „opaľovací tréning“ v predstihu.Treba si tiež uvedomiť, že slnečné lúče sa dostávajú na naše telo aj odrazom z okolia.Tento efekt je najvýraznejší pri vodných plochách.To znamená, že slnečné lúče dopadajú na nás aj vtedy,keď sme v tieni. No a UV-B žiarenie preniká aj pod vodnú hladinu.
 
Tieto informácie by nemali v nás vzbudzovať väčší strach pred poškodením našej kože slnečnými lúčmi, lebo – ako bude uvedené v ďalších kapitolách – slnečné lúče, no najmä VD, ktorý vďaka ním získavame, majú pred chorobami významný ochranný účinok (!). Takže tieto doplňujúce informácie tu uvádzam preto, aby sme sa dokázali správať na slnku a v prírode rozumne, ako odporúča Dr. Spitz.

3. Čo je vitamín D?

Obrázok je len ilustračný, nesúvisí priamo s textom.

VD je látka, ktorá je svojou štruktúrou podobná hormónom. Vzniká z cholesterolu v pečeni zložitým metabolickým procesom z pre-vitamínu D uloženom v koži účinkom UV-B žiarenia, teda pôsobením slnečných lúčov, dopadajúcich na naše viac alebo menej odhalené telo. Radí sa medzi vitamíny rozpustné v tukoch: A, E a K (túto skupinu vitamínov si ľahko zapamätáme pomocou skratky ADEK).

Keď sa zistilo, že rozhodujúcou súčasťou VD je jeho zložka VD3 (kalcitriol), začali vedci skúmať, ako táto účinkuje v ľudskom tele. Toto skúmanie viedlo k objaveniu receptorov VD v bunkách. Bol to veľký objav,no ešte senzačnejšie zistenie bolo to, že tieto receptory nemajú len bunky orgánov podieľajúcich sa na metabolizme vápnika do kostí (teda bunky kostí, čreva, obličiek), ale aj bunky mnohých iných orgánov (!). Tento fakt teda vysvetľuje, prečo má VD taký obrovský vplyv na zdravie celého ľudského organizmu! Potvrdzujú to aj informácie v ďalších kapitolách tohto článku. V tejto súvislosti treba ešte dodať, že VD potrebujú prakticky všetky bunky ľudského tela, a to na riadenie vnútrobunkových procesov. Vedci zistili, že VD sa podieľa na riadení stovák génov (!)
 
Týmto článkom chcem čitateľom priblížiť predovšetkým praktický význam VD pre naše zdravie, no napriek tomu uvádzam v stručnej forme postup vzniku VD v ľudskom tele:

Previtamín D, 7-DHC (7-DEHYDROXYCHOLESTEROL)V pečeni sa vytvorí z cholesterolu predstupeň VD 7-DHC. Tento sanaviaže na lipoproteín a krvným obehom sa prenesie do kože.
Provitamín D3Keď svieti na kožu slnko, previtamín D sa premení na provitamín D3. O to sa postarajú UV-B lúče.
CholekalciferolJe ďalším predstupňom VD3, ktorý sa vytvorí ešte v koži z provitamínu D3, tiež za účinku UV-B lúčov.
Kalcidiol (25-OH-vitamín D3)Pomocou lipoproteínov sa vráti cholekalciferol do pečene, kde sa aj za účasti VD z potravy zmení na kalcidiol, aktívnu formu VD3.  
Kalcitriol(1,25-dihgydroxyvitamín D3)Kalcidiol sa dostane krvou do obličiek a ďalších orgánov, kde prebehne druhá hydroxylácia kalcidiolu a vznikne biologicky aktívna forma VD3 – kalcitriol.

4. Niekoľko základných faktov o vitamíne D

I. Vitamín D získavame predovšetkým vďaka slnečným lúčom a nie zo stravy. Je síce pravdou, že niektoré potraviny ho obsahujú (budú spomenuté ďalej), ale zďaleka nie v dostatočnom množstve (!).

II. Aspoň 2/3 ľudstva trpia nedostatkom VD, ba niektorí bádatelia sú presvedčení, že toto číslo je ešte väčšie. Je to dôsledok toho, že stále viac ľudí žije v mestách a pohybuje sa väčšinou v uzavretých priestoroch. Dr. Rhéaume Bleue tvrdí v (9), že ľudia 21. storočia trávia v budovách až 90 % času.

III. Ak teda nevystavujete v dostatočnej miere svoje telo slnečným lúčom, patríte s veľkou pravdepodobnosťou do tejto skupiny ľudstva (!).

IV. Najlepším spôsobom ako si zabezpečiť dostatok VD je primerané, a podľa možností pravidelné, opaľovanie (pobyt na slnku) okolo poludnia, keď je slnko vysoko na oblohe. Jedine vtedy je UV-B žiarenie dostatočne intenzívne na to, aby sa v koži tvorilo potrebné množstvo pre-vitamínu D.

V. Ale aby ste si vytvárali dostatočné množstvo VD, nie je potrebné, aby ste si spálili kožu! Užitočná rada: na dostatočnú produkciu VD stačí polovičný interval, za ktorý by ináč došlo k sčervenaniu kože. Treba pri tom zohľadňovať typ pokožky – pozrite kapitolu 2.1.

VI. Na kompenzáciu nedostatku VD v zimnom období je dobrým riešením užívanie prípravkov s obsahom VD3. Čím severnejšie a južnejšie žijete od 35. rovnobežky, tým väčší môže byť Váš deficit VD, najmä v tomto období! Dr. Kuklinski tvrdí v (11), že v zime má tento deficit v NSR 100 % obyvateľstva (!).

VII. Ako už bolo naznačené, a bude v ďalších kapitolách uvedené ešte podrobnejšie, VD má kladný účinok na mnohé orgány a metabolické pochody v našom tele, tak v prípade nejakých chorôb, ako aj v rámci prevencie pred nimi.

VIII. Ak chcete mať istotu, či máte dostatok VD v krvi, môžete si ho dať vyšetriť. Požiadajte o to Vášho lekára. Avšak v lekárňach už dostať aj orientačné testy umožňujúce ich vykonanie vo vlastnej réžii. Podľa Dr. Kuklinského (11) a ďalších expertov je dostatočná hladina VD v krvi 75 až 150 nmol/l, čo odpovedá 30 až 60 ng/ml.

5. Vitamín D je významným faktorom ochrany zdravia

Obrázok je len ilustračný, nesúvisí priamo s textom.

Ako už bolo uvedené, až do 70. rokov 20. storočia spájala medicína VD takmer výlučne len so zdravím kostí, hoci už predtým si niektorí bádatelia všimli, že v istých teritóriách zemegule (pod a nad 35. rovnobežkou) bol výskyt niektorých chorôb, vrátane rakoviny, výrazne nižší voči severnejším oblastiam a tento rozdiel bol až v desiatkach percent (!).
 
Vedelo sa tiež, že VD stimuluje v tenkom čreve tvorbu bielkovín a enzýmov, ktoré podporujú prenos vápnika zo stravy do krvi a z nej do kostí. Postupne sa ale zisťovalo, že VD má pre ľudský organizmus podstatne väčší význam, až taký, že „možno nad tým žasnúť“, ako napísal Dr. Spitz v (1). Ale posúďte to, prosím, sami. Nižšie je stručný prehľad o tom, aké funkcie plní VD v našom tele:
 
– VD je dôležitý pre nervové bunky! Vedci a lekári mu preto pripisujú veľký význam v zápase so sklerózou multiplex (SM), Parkinsonovou a Alzheimerovou chorobou, ako aj demenciou. Potvrdzujú to aj údaje, ktoré uvádza Dr. Spitz v (1, str. 40 a 41). Nedostatok VD je ale rizikovým faktorom aj v prípade epileptických záchvatov!
 
– Podporuje imunitný systém, a tak nás chráni pred infekciami, ale aj pred autoimunitnými chorobami, ako sú napríklad Crohnova choroba, ulcerózna kolitída alebo reumatoidná artritída.
 
VD produkuje v tele dokonca antibiotiká. Ako uvádza Dr. Spitz v (1), VD je účinný nielen pri „banálnych“ infekciách dýchacích ciest. Účinkuje aj pri takých ťažkých bakteriálnych infekciách, ako napríklad TBC. Totiž bunka napadnutá s TBC je schopná aktivovať určité gény, keď sa dostane do nej dostatok VD. Potom začne táto bunka tvoriť isté antibakteriálne bielkoviny, ktoré tieto TBC baktérie v bunke usmrtia! Z týchto bielkovín je najznámejší Cathelicidin, ktorý pôsobí ako antibiotikum.
 
Dr. Spitz je preto presvedčený, že úspech liečebných kúr TBC vo vysokohorskom prostredí v 19. a v 20. storočí pred objavením antibiotík nebol podmienený ani tak čistým vzduchom ale silou slnka, ktoré je v tejto nadmorskej výške veľmi silné a podnecuje tvorbu VD. Rovnaký názor má nato aj Dr. Kuklinski, ktorý ešte dopĺňa, že pri tejto liečbe pomáhalo aj užívanie rybacieho oleja, ktorý obsahuje vitamín D a vitamín A (!).
Ďalšie účinky VD:
 
– Zlepšuje mieru prežívania pacientov s koronárnou chorobou srdca, lebo-okrem iného-znižuje tlak krvi a chráni pred zužovaním periférnych ciev na ramenách a nohách.
 
– Znižuje riziko vzniku zhubných nádorov (najmä rakoviny prsníka a čreva) a tiež zlepšuje mieru prežívania pacientov s rakovinou.
 
– Chráni pred rachitídou (krivicou), osteomaláciou (mäknutím a deformáciou kostí v dospelosti a výraznou svalovou slabosťou) a osteoporózou (rednutím kostí).
 
– Chráni pred fibromyalgiou (chorobou mäkkých tkanív spojenou s veľkými bolesťami).
 
– Chráni pred chorobami z prechladnutia horných dýchacích ciest a bronchiálnou astmou (u astmatikov sa zvyšuje riziko infekčných ochorení pri nedostatku VD až 5-násobne!!!).
 
– Pomáha pri liečení sepsy (otrave krvi).
 
– Znižuje riziko ochorenia na cukrovku 1. aj 2. typu. Bunky pankreasu produkujúce inzulín potrebujú VD k tomu, aby mohli plniť svoju funkciu. VD má ochranný účinok na tieto bunky! Naopak, nedostatok VD prispieva k nadváhe a bráni chudnutiu.
 
– Znižuje riziko srdcového infarktu. Napríklad štúdia s 20000 účastníkmi publikovaná v USA v r. 2008 dokázala, že muži s nízkou hladinou VD v krvi (nižšou ako 15 ng/ml) mali v porovnaní s mužmi s hladinou VD v krvi 30 ng/ml a vyššou 2,5x vyššie riziko infarktu srdca!
 
– Znižuje riziko mozgovej príhody!
 
– Znižuje riziká vážnych problémov v tehotenstve (preeklampsia),
 
– Je dôležitý pre vývoj a dozrievanie mozgu (schopnosť učenia, pamäť, motorické schopnosti, sociálne správanie),
 
– Spolu s ďalšími látkami je potrebný pre zdravie svalov, šliach, väziva a kĺbov, a teda nielen kostí,
 
– Je indikovaný pri všetkých zápalových stavoch a chorobách,
 
– Je účinný aj pri liečbe psoriázy,
 
Chráni pred rakovinou kože! VD aktivuje v kožných bunkách početné ochranné efekty proti UV-žiareniu. Štúdie dokázali tieto ochranné mechanizmy VD proti rakovine kože na bunkovej úrovni (Dixon, 2013):
• Znižuje poškodenia DNA podmienené UV-žiarením,
• Stimuluje a aktivuje gén p53, ktorý potláča tvorbu nádorov. Tento gén prerušuje bunkový cyklus (cyklus delenia), aby bunka získala čas na opravu skôr, ako sa začne deliť.
• Blokuje tvorbu kysličníka dusnatého (NO),ktorý vzniká pôsobením UV-žiarenia. Tento kysličník spôsobuje v bunkách oxidačný stres, zmeny membrán a apoptózu.
• Podporuje opravu DNA v bunkách a tvorbu energie v nich.
• Aktivuje antioxidačné ochranné systémy bunky proti voľným radikálom, ktoré vznikajú UV- žiarením.
• Blokuje potláčanie imunitného systému (imunosupresiu), ktorú vyvoláva UV-žiarenie, a tým bráni poškodzovaniu DNA v bunkách!

5.1. Vitamín D a rakovinové ochorenia

Najpresvedčivejším dôkazom preventívneho účinku VD pred vznikom rakoviny je miera jej výskytu vzhľadom na zemepisnú šírku.Prvá práca, ktorá dávala do súvislosti úmrtia ľudí so zhubnými nádormi a zemepisnou šírkou, sa objavilo už v roku 1915. Vtedy nebol ale VD ešte známy. V roku 1980 sa začali venovať tejto problematike bratia Cedric a Frank Garlandovci a toto pozorovanie potvrdili. No a potvrdili ho aj ďalší výskumníci. A tak Dr.Spitz konštatuje v (3): „Frekvencia výskytu početných rakovinových ochorení v rôznych krajinách je dokázateľne závislá od slnečného žiarenia. Čím viac svieti slnko v niektorej krajine, tým nižší je v nej výskyt rakoviny. Avšak UV-žiarenie nemá pozitívny vplyv len na frekvenciu vzniku choroby, ale aj na jej priebeh.“
 
Keď sa potvrdili tieto pozorovania a teória, vedci začali skúmať súvislosť medzi slnečným žiarením a rôznymi typmi rakovinových ochorení. Brigitte Hamann uvádza v (4, str. 44) niekoľko príkladov:
– ak majú ľudia v krvi vysokú hladinu VD (nad 30 ng/ml), riziko ochorenia na rakovinu pľúc, hrubého čreva, prostaty, obličiek a maternice je oveľa nižšie. U mužov je toto riziko nižšie o 45 %, u žien o 65 %!
– Jedna fínska štúdia zistila tiež, že riziko ochorenia na rakovinu pľúc je u žien nižšie až o 84 %, ak majú v krvi dostatok VD (6).
– Aj štúdia (7) potvrdila takúto skúsenosť. V nej bol skúmaný výskyt rakoviny hrubého čreva. Porovnávali sa ľudia s hladinou VD nad 32 ng/ml s tými, ktorí mali túto hladinu nižšiu ako 20 ng/ml. U ľudí s hladinou VD nad 32 ng/ml bol výskyt rakoviny hrubého čreva nižší o 72 %!

Vedci vysvetľujú tieto pozitívne účinky slnečného žiarenia, a teda VD, tým, že receptory na VD majú aj rakovinové bunky, a preto sa VD dostáva aj do nich a môže v nich pôsobiť. Tento účinok bol pozorovaný v najväčšej miere v prípade rakoviny prsníka a čreva.
 
Podľa Dr. Spitza má VD v prípade zhubných nádorov takéto účinky:
– Potláča rast nádorov,
– Redukuje tvorbu ciev v nádoroch, a tak blokuje prívod kyslíka a živín do nich,
– Oslabuje signály na tvorbu metastáz,
– Podporuje reverzný proces, ktorým sa zhubné bunky stávajú normálnymi,
– Vysiela do tela signály vyvolávajúce apoptózu („dobrovoľnú smrť“) rakovinových buniek.
 
V prípade rakoviny prsníka potvrdili túto teóriu v plnej miere až štúdie, v rámci ktorých sa merala pacientkam hladina VD v krvi (!). Tieto ukázali mimoriadny význam VD pre prevenciu pred týmto ochorením, no na druhej strane (pri jeho nízkej hladine v krvi) aj zvýšené riziko jeho ochorenia. Medzinárodné údaje, ako aj údaje z nemeckého výskumného centra rakoviny v Heidelbergu z roku 2007 a 2008 dokázali, že dostatočná hladina VD v krvi môže znížiť riziko rakoviny prsníka až o 70%!
 
Avšak Dr. Spitz konštatuje v (1), že napriek týmto objavom nie je podávanie VD pevnou súčasťou liečby rakoviny prsníka a že ani 1 lekár z 10 nedáva kontrolovať hladinu VD svojich pacientiek.

5.1.1. Vitamín D a rakovina hrubého čreva

Je potešiteľné, že VD má priaznivý účinok aj v prípade zhubných nádorov hrubého čreva (kolorektálneho karcinómu ). Prvým upozornením na to, že výskyt tohto druhu rakoviny môže súvisieť s nedostatkom VD, bol jeho veľký výskyt na severe USA. Cielený výskum a následné vyšetrenia krvi na obsah VD potvrdili toto podozrenie. Treba ale uviesť, že zhubné tkanivo sliznice hrubého čreva má v priemere dokonca viac receptorov na VD ako zdravá sliznica. Tento fakt hovorí v prospech toho, že VD môže zohrávať pri zápase s rakovinou hrubého čreva zásadnú rolu.
 
V roku 2007 boli uverejnené v jednom prestížnom onkologickom časopise výsledky štúdie so 17000 osobami. Táto štúdia preukázala, že u osôb s hladinou VD vyššou ako 32 ng/ml bolo riziko ochorenia na rakovinu hrubého čreva nižšie o 50% (!) v porovnaní s tými, ktorí mali v krvi len 12 ng/ml a menej.
 
Avšak hladina VD v krvi má vplyv aj na mieru prežívania pacientov s touto chorobou. To dokázala štúdia s 304 pacientmi z roku 2008. Títo pacienti boli pozorovaní v priemer 18 rokov a miera ich prežívania závisela vo významnej miere od hladiny VD v ich krvi. V skupine s vyššími hladinami bola úmrtnosť nižšia takmer o 40 %!

5.1.2. Vitamín D a rakovina kože

Obrázok je len ilustračný, nesúvisí priamo s textom.

Toto je hlavný strašiak, kvôli ktorému lekári odporúčajú ľuďom, aby sa vyhýbali slnečným lúčom. Našťastie nie všetci lekári sú tohto názoru. Napríklad aj Dr. Wormer a Dr. Spitz, z ktorých kníh tiež čerpám v tomto článku, sú lekári. Treba ale priznať, že toto je veľmi kontroverzná téma, lebo v koži sa vytvára VD vďaka slnečným lúčom, no na druhej strane nás tieto slnečné lúče do istej miery aj ohrozujú.
 
Ale každý rozpor má svoje vysvetlenie, len treba dobre poznať príslušnú problematiku. V prípade rakoviny kože bola táto už čiastočne naznačená v predchádzajúcich kapitolách, no v tejto kapitole sa pokúsim ozrejmiť ju podrobnejšie. Avšak ešte predtým chcem upozorniť na skutočnosť, že pri vzniku rakoviny kože (ako aj iných rakovinových a ďalších vážnych chorôb) zohrávajú významnú rolu ďalšie faktory, predovšetkým súčasný životný štýl a životné prostredie, v ktorom žijeme. Veď naši predkovia, ale ešte aj príslušníci našej generácie, sa pohybovali na slnku deň čo deň, často výrazne odhalení a po mnohé hodiny a rakovina kože bola zriedkavým ochorením (!).
 
Niečo sa teda zmenilo. No a musím skonštatovať, že za ostatných 40-50 rokov sa toho zmenilo skutočne veľa! Treba si priznať, že sa zmenil predovšetkým náš životný štýl a životné prostredie. Žijeme výrazne pohodlnejšie, hýbeme sa menej, máme viacej stresu (ktorý si vytvárame často aj sami), mnoho potravín obsahuje chemické látky, ktoré by v nich nemuseli, alebo dokonca nemali, byť! Účinkom chemických látok sme vystavovaní aj v životnom prostredí a sú aj v pitnej vode! Keď si zmyslíme, môžeme telefonovať aj na druhý koniec sveta. Nemusíme ísť ani na poštu, ako kedysi. Mobilné telefóny nám to umožňujú hneď a odtiaľ, kde práve sme. No a tak sme pod vplyvom stále intenzívnejších elektromagnetických polí. To všetko vyvoláva také podmienky, že bežný človek je stále viac chorý, a preto užíva stále viacej liekov. Chceme byť na úrovni doby, a tak používame stále viacej kozmetických prípravkov, najmä ženy, a to aj na plážach, keď sa kombinuje táto kozmetika s opaľovacími prostriedkami. Tento výpočet nepriaznivých a rizikových faktorov nie je ešte určite konečný ale aj tak sa pýtam: „Je to náhoda, že pribúda toľko rakovinových a nervovo degeneratívnych ochorení a aj rakoviny kože?“ Prečo to nechceme vidieť a o tom počuť?
 
Rakovinové ochorenia sú teda, žiaľ, na vzostupe, no ja nepozorujem, že by oficiálna medicína robila skutočné preventívne opatrenia, aby tento trend zastavila. Jediné čo oficiálne medicína robí v tomto smere je to, že odporúča preventívne prehliadky a upozorňuje, ako je dôležité zistiť nejakú chorobu v jej rannom štádiu. Áno, je dôležité zachytiť nejakú chorobu čo najskôr, ale to nie je skutočná prevencia. Skutočná prevencia proti chorobám sa prejaví tak, že na nejakú chorobu neochorieme, alebo ochorie na ňu čo najmenej ľudí! Nepočúvam, nečítam o protestoch lekárov proti obsahu chemických látok v potravinách, proti nadmernému používaniu herbicídov a pesticídov, ani proti geneticky modifikovaným plodinám alebo proti rozširovaniu mobilného internetu na 5G. Ale v prípade hrozby rakoviny kože je situácia iná. Najmä keď sa blíži letná sezóna, objavia sa varovania, ale aj veľa reklamy, na „ochranné prostriedky“ pred nebezpečnými slnečnými lúčmi. Je to náhoda? Skúsenosť mi hovorí, že nie je: ak je niečo (potenciálne) nebezpečné, no je za tým veľký biznis, tak sa toto nebezpečenstvo ignoruje alebo bagatelizuje. No platí to aj naopak: ak to riziko nie je až také veľké, no dá sa zarobiť na „ochranných prostriedkoch“, tak sa tieto vrele odporúča a nebezpečenstvo sa zveličuje. Ale nech čitateľ posúdi či preháňam, alebo si vymýšľam. Toto píšu na tému ochrany pred rakovinou kože a aj o ochranných prostriedkoch proti slnku, lekári Dr. Spitz a Dr. Wormer vo svojich knihách:
 
Dr. Spitz upozorňuje v (1), že sú dva, veľmi odlišné, typy kožných nádorov: tzv. biele rakovina kože (bazilióm), ktorá sa vyskytuje častejšie, rastie veľmi pomaly a nešíri sa, teda nevytvára metastázy. Druhým typom je čierna rakovina kože (malígny melanóm), ktorá sa vyskytuje pomerne zriedkavo. Žiaľ, keď sa hovorí o rakovine kože, oba typy sa miešajú a vôbec sa neberie do úvahy, že v pomere k iným typom rakoviny je malígny melanóm relatívne zriedkavý (!) a že pri dodržiavaní určitých zásad (boli už spomenuté), môžu slnečné lúče a vďaka ním vytvorený VD pomáhať pri prevencie ochorenia na rakovinu kože alebo iný typ rakovinového ochorenia.
 
Dr. Wormer potvrdzuje v (2) slová Dr. Spitza, no dodáva, že riziko malígneho melanómu sa výrazne znižuje „opaľovacím tréningom“ (pozrite kapitolu 2). No čo je ešte podstatnejšie, upozorňuje na to, že UV-B žiarenie, ktoré je práve potrebné na tvorbu VD, je menej zodpovedné za vznik malígneho melanómu, ako sa tvrdí (!). Tvrdí a podopiera to aj konkrétnymi príkladmi, že v tomto smere je oveľa nebezpečnejšie žiarenie UV-A!
O výskyte malígneho melanómu napísal Dr. Wormer v (2) tieto fakty:
• U belochov v Európe a v Severnej Amerike je jeho výskyt 13 až 15 prípadov na 100 tisíc obyvateľov a rok. Napríklad riziko na ochorenie rakoviny čreva je 6 x vyššie!
• V roku 2006 bol výskyt rakoviny v NSR takýto: rakovina kože 4,3%, kým rakovina prsníka, čreva, maternice a vaječníkov spolu 56,2%. U mužov bol výskyt rakoviny kože 3,2% oproti 64,6% rakoviny prostaty, čreva, pľúc a močového mechúra spolu.
• Miera výskytu malígneho melanómu sa za posledných 50 rokov výrazne zvýšila, ale vôbec nie je objasnene, do akej miery má na tom podiel opaľovanie, či pobyt na slnku a UV-B žiarením.
• Ľudia s tmavou pokožkou majú 20x menšie riziko ochorenia na malígny melanóm.
• Nápadné je to, že malígny melanóm sa vyskytuje často na tých častiach ľudského tela, ktoré nie sú vystavované slnečným lúčom, alebo sú im vystavované menej. Príčiny tohto paradoxu nie sú známe, no vie sa o viacerých rizikových faktoroch: dedičné predpoklady, oslabený imunitný systém, citlivá koža a najmä materské znamienka. Môže to byť aj v dôsledku neprimerane intenzívneho opaľovania a prudkého spálenia kože.
• Je známe, že u ľudí s hodnotou VD v krvi vyššou ako 20 ng/ml sa riziko ochorenia na rakovinu čreva, pľúc, prsníka, ako aj iných typov rakoviny znižuje o 30 až 50 %. Takže vzniká otázka, či sa máme vzdať ochranného prínosu vitamínu D prostredníctvom slnečných lúčov vzhľadom na riziko ochorenia na rakovinu kože?
 
Dr. Wormer sa dotkol v (2) aj otázky rakoviny kože spôsobovanej UV-A žiarením. Odvoláva sa na zistenia výskumného tímu Dianny Godarovej z FDA (USA) (10), expertky na ochranu pred žiarením. Tento tím skúmal, prečo majú malígny melanóm častejšie úradníčky a úradníci ako ľudia pracujúci pod voľným nebom, čo je naozaj zaujímavé a paradoxné zistenie. Títo výskumníci zistili, že sklá moderných budov, v ktorých pracuje väčšina pracovníkov týchto úradov, blokujú UV-B zložku slnečných lúčov, pričom ale prepúšťajú podstatnú časť UV-A lúčov (!). Merania preukázali, že v telách pracovníkov pracujúcich v týchto uzavretých priestoroch sa neprodukuje žiadny VD, keďže títo ľudia sa v nich zdržujú počas dňa, lebo platí jednoduchá rovnica: žiadne UV-B žiarenie, žiadny VD! Pritom UV-A žiarenie preniká aj cez také ľahké druhy oblečenia ako sú košele a blúzky až na kožu.
 
Tento výskumný tím ďalej zistil, že u mužov sa objavuje malígny melanóm častejšie na hornej časti tela, kým u žien na nohách, takže sa natíska otázka, či to je tenkými košeľami a pančuchami? Ďalej konštatoval, že nové prípady melanómu sa objavujú najčastejšie v letných mesiacoch. Je to v dôsledku dvojitého rizika: nedostatkom VD sa znižuje obranyschopnosť tela proti rakovine a v dôsledku zvýšenej záťaže žiarením UV-A sa zvyšuje riziko melanómu. Záver tímu D. Godarovej bol nasledovný: „Tým, že sa ľudstvo odklonilo od evolúcie a ľudia pracujú celé dni len v uzavretých priestoroch s bariérami odstraňujúcimi zo slnečného svetla jeho UV-B zložku, vytvorili sa nevedome podmienky pre vznik malígneho melanómu.“ (Godar et all 2009).

5.1.3. Chráni teda vitamín D pred rakovinou kože?

Koža má po pľúcach a čreve v ľudskom tele najväčšiu plochu (asi 2 m2). Je bariérou a kontaktnou plochou s okolím. Avšak neplní zďaleka len túto funkciu! Podieľa sa aj na dôležitých regulačných procesoch, napríklad aj na tvorbe hormónov, takže ju nemôžeme vnímať len ako obal tela. Dr. Spitz k tomu v (3) poznamenáva: „Počas miliónov rokov vývoja ľudstva bola koža ľudí vystavovaná priamo rôznemu počasiu a samozrejme aj slnku, a napriek tomu slúžila ľuďom výborne, alebo práve preto?“ Následne sa preto pýta: „Nie je lepšie konať podľa zásady „radšej používať ako nadmerne chrániť?“
 
Keď ale vieme, že slnečné lúče môžu našu kožu a zdravie poškodiť a dokonca vážne, môže sa javiť otázka či sú slnečné lúče pre človeka nebezpečné alebo prospešné ako problematická, ba až dilemou. Potvrdzuje to aj skutočnosť, že sa vytvorili k postoju k tejto otázke dva tábory s rozdielnym názorom. Avšak odborníci, ktorí sa venujú tejto otázke mnoho rokov a na vysokej odbornej úrovni, sú presvedčení o tom, že kladný účinok VD je pre zdravie človeka tak významný, že ho nemožno v žiadnom prípade ignorovať. Ba sú presvedčení, že VD, a teda aj opaľovanie a pobyt na slnku, chráni aj pred rakovinou kože, najmä keď sa dodržiavajú už spomínané zásady. Vychádzajú z toho, že ak mohol človek jestvovať milióny rokov v harmónii so slnečným žiarením a v prírode sa pohyboval podstatne viac ako dnes, jeho telo muselo byť schopné prispôsobiť sa prírodným podmienkam bez ohrozenia zdravia slnkom. No a treba dodať, že slnečné lúče sú dôležité pre zdravie človeka nielen preto, že pomáhajú vytvárať VD. Veď napríklad dobre vieme, ako sa zmocňuje mnohých ľudí depresia, keď je za sebou viacero zamračených dní bez slnečných lúčov.
 
Nové životné podmienky, v ktorých žijeme a ktoré som naznačil v kapitol 5.1.2., znamenajú, že by sme mali v našom živote asi niečo zmeniť. Je ale otázne, či to má byť práve taká zmena, že sa budeme slnečným lúčom vyhýbať, keď mnohé skúsenosti a štúdie presvedčivo dokazujú, že opak je pravdou. Pridám ešte zistenia jednej štúdie bratov Garlandovcov z roku 1990, ktorí skúmali výskyt malígneho melanómu u námorníkov armády USA. Zistili,že u tých námorníkov, ktorí pracovali v podpalubí, sa vyvinul malígny melanóm výrazne častejšie ako u námorníkov, ktorí pracovali na palubách lietadlových lodí a boli vystavovaní slnečnému žiareniu.

6. Ochranné prostriedky proti slnečnému žiareniu

Chránia ochranné prostriedky proti rakovine kože, alebo dokonca zvyšujú jej riziko? Dr. Wormer tvrdí v (2), že táto otázka nie je zrejme ešte zodpovedaná a informuje, že moderné ochranné prostriedky proti slnečnému žiareniu sa vyznačujú dvomi ochrannými účinkami:
• absorbujú UV-žiarenie a menia ho na neškodné teplo,
• odrážajú slnečné žiarenie od povrchu, na ktorý sú nanesené ;obsahujú nanočastice titánu a kysličníka zinočnatého.
 
Tieto prostriedky obsahujú okrem toho aj antioxidanty, ktoré majú likvidovať voľné radikály. Aby takýto prostriedok spĺňal predpokladaný efekt, je potrebné nanášať ho v dávke 2 mg na cm2. To je ale podľa prieskumov problémom u každého piateho dopytovaného človeka. Nedostatkom prostriedkov s ochranným faktorom je aj to, že tento sa vzťahuje len na účinok UV-B žiarenia, teda zabraňuje prenikaniu UV-B žiarenia do kože, no nezachytáva UV-A žiarenie(!). V EÚ sú povolené síce len také ochranné prostriedky proti slnečnému žiareniu, ktoré chránia aspoň z 1/3 aj proti UV-A žiareniu, no je otázne, či je to postačujúce a či sa nedostávajú na trh aj prostriedky, ktoré túto podmienku nespĺňajú. Ďalšou kritickou zložkou týchto ochranných prostriedkov sú ich proti zápalové látky, ktoré prenikajú cez kožu do krvi a pôsobia ako hormón estrogén. Z uvedených informácií je zrejmé, že okolo skutočnej účinnosti a vhodnosti týchto ochranných prostriedkov je dosť nejasností, ale jeden fakt je istý: človek, ktorý sa pohybuje v exteriéri len s takýmito ochrannými prostriedkami, podstupuje riziko, že bude mať nedostatok VD!
 
(Ja osobne nepoužívam žiadne ochranné prostriedky proti slnku už mnoho rokov, a to ani pri mori, kam chodím rok čo rok. Okrem toho, že trávim dosť času vo vode plávaním, sa chránim slnečníkom. Nikdy som nemal doteraz spálenú kožu(!). Na jej ošetrovanie po opaľovaní používam len kvalitné oleje lisované za studena.)

7. Sú soláriá vhodným a bezpečným riešením?

Woman in a Bikini Standing in a Solarium

Aj v tejto otázke panujú rovnaké názorové rozdiely ako v prípad bezpečnosti slnečných lúčov. Jedni ich kritizujú a označujú za možný zdroj rakoviny kože, druhí sú zase presvedčení, že môžu byť vhodným zdrojom pre tvorbu VD, najmä v zimných mesiacoch. V tejto otázke ide ale podľa Dr. Wormera (2) aj o stret farmaceutickej a kozmetickej lobby s lobby prevádzkovateľov solárií. No zúčastňujú sa na ňom aj dermatológovia, iní lekári, bádatelia a experti.
 
V prvom rade treba snáď povedať, že neexistujú umelé UV-lúče ale len ich zdroje. To teda znamená, že účinok UV-žiarenia v soláriách je identický ako účinok slnečných lúčov (!). Z toho vyplýva, že aj v prípade solárií platia rovnaké zásady opatrnosti a že dôležitá je dávka žiarenia, ako aj spôsob opaľovania. Avšak prvotnou pohnútkou pre využívanie solária by nemala byť hnedá pokožka, teda estetický efekt, ale zabezpečenie dostatku VD.
 
Výhodou solária oproti slnku je to, že ho možno kedykoľvek vypnúť a na druhej strane zase to, že poskytujú UV-B žiarenie aj vtedy, keď slnko nesvieti, alebo sú jeho lúče slabé. Ale návštevník solária by mal mať istotu, že umelé zdroje žiarenia sú v solárnom zariadení v poriadku a produkujú žiarenie v kvalite porovnateľnej so slnkom. Tieto solárne zariadenia by mali spĺňať požiadavky najnovších noriem a predpisov v tomto smere. Zistilo sa, že by sa mali v nich používať len nízkotlakové žiariče, ktoré vyžarujú aj UV-B lúče, lebo len tie podporujú tvorbu VD!
 
Personál v soláriách by mal byť školený, aby vedel poskytovať kvalifikované rady. Je tiež užitočné poznať tieto zásady:
• Vylúčte všetky faktory, ktoré by mohli vyvolať na Vašej koži nejaké reakcie, napr. alergie, pigmentové škvrny ap. Ak užívate určité lieky alebo prostriedky proti počatiu, musíte sa potešenia z opaľovania vzdať ( či už v prírode alebo v soláriu)! Ak to nie je možné, máte napríklad prácu v exteriéri, treba sa chrániť vhodným spôsobom.
 
• Prírodné oleje vyhladzujú najhornejšiu vrstvu kože, v dôsledku čoho môže UV-žiarenie prenikať hlbšie do kože. Ak sa teda použijú takéto oleje pred opaľovaním, treba časy opaľovania skrátiť asi na polovicu.
 
• Pred a počas opaľovania nepoužívajte žiadnu kozmetiku, lebo nikdy nemôžete vedieť, ako môžu reagovať jej zložky so žiarením solárneho zariadenia. O týchto zložkách sa často ani nič nevie, lebo väčšinou sú výrobným tajomstvom. (Táto zásada platí principiálne aj pri opaľovaní sa na slnku!)
 
• V soláriách si chráňte vždy oči s kvalitnými ochrannými okuliarmi. Tieto by mali byť po použití dôkladne vysterilizované, aby sa zabránilo prenosu nejakej očnej infekcie.Alebo používajte svoje okuliare. (Samozrejme, oči si treba chrániť pri silnom slnečnom žiarení vždy aj v exteriéri. Ochranné sklá by mali mať kvalitný UV-filter!)
 
• V soláriu sa oboznámte so základnými vlastnosťami zariadenia a s jeho ovládacími prvkami. Ešte raz zopakujem, že by malo byť vybavené nízkotlakovým žiaričom!

8. Potrebujeme syntetický vitamín D a koľko?

Ako už bolo uvedené vyššie, na svete žije veľké množstvo ľudí, ktorí majú viac-menej trvalý nedostatok VD (!). Do tejto skupiny patrí napríklad značná časť populácie ľudstva žijúceho severne a južne asi od 35. rovnobežky. Niektorí odborníci na túto problematiku sa nazdávajú, že celkovo trpí na nedostatok VD až 50% ľudstva! Už tento fakt jasne naznačuje, že užívanie syntetického VD má zmysel, ba je na udržanie dobrého zdravotného stavu nevyhnutné. Osobitne to platí pre malé deti do veku 2 rokov a tiež pre ľudí v pokročilom veku, ktorých koža už nedokáže produkovať dostatok VD a/alebo neznesú pobyt na priamom slnku, alebo sa von ani nedostanú…
 
Dr. Kuklinski udáva k tomu tieto fakty:
• Deti by mali užívať denne najmenej 800 až 1000 MJ VD, najmä keď nejedia ryby, veľa času trávia v interiéri, trpia na alergie, neurodermitídu alebo na nejakú potravinovú intoleranciu;
 
• Početné štúdie dokazujú výrazné zníženie prechladnutí, tak u detí, ako aj u dospelých pri dostatočnom prijme VD;
 
• Geriatrickí pacienti vykazujú výrazne nízke hodnoty VD. Pri jednom prieskume sa zistilo, že v norme mali hladinu VD v krvi len 4 % (30 až 60 ng/ml) ; 89 % malo hodnoty VD pod 20 ng/ml a 7% dokonca pod 10 ng/ml! Dr. Kuklinski k tomu dodáva a odporúča: „Miesto očkovania proti chrípke, prípadne iným chorobám, je vhodné zabezpečiť, aby mali ľudia dostatok VD v krvi. Náklady na takúto prevenciu by boli určite nižšie a bez vedľajších nepriaznivých účinkov.“
 
Niekoho môže napadnúť otázka, prečo sa nerieši nedostatok VD priamo výživovými doplnkami? Veď by sa predišlo problémom, o ktorých je pojednávané vyššie. Dr. Spitz k tomu hovorí: Ako všetko v živote, aj táto možnosť má dve strany. V tomto prípade možno konštatovať, že pobyt na slnku má aj vedľajšie pozitívne účinky. Vie sa napríklad, že sa pri ňom vylučujú hormóny šťastia a na druhej strane je známe, že nedostatok slnečného svetla napomáha vzniku depresií. No je tu aj skupina ľudí, ktorým užívanie syntetického VD veľmi nepomáha. Sú to tí, ktorí majú problém so vstrebávaním VD v dôsledku poškodenia zažívacieho traktu. Tí potrebujú na tvorbu VD slnečné lúče alebo soláriá.

8.1 . Dávkovanie vitamínu D

Ako aj pri užívaní iných výživových doplnkov, tak aj pri stanovovaní (odporúčaní) vhodnej dennej dávky VD vzniká problém. Jednak je problematické zistiť, koľko VD človek vlastne tvorí a tiež treba brať do úvahy, že každý človek je iný a jeho schopnosť vstrebávania VD je tiež iná. No a nejaký VD prijímame, aj keď v malom množstve, aj v potrave…
 
Pri užívaní VD vo výživových doplnkoch sa môžeme vyhnúť rizikám spojeným s opaľovaním, no je tu jedno riziko: ak je v krvi nadmerné množstvo VD, môže dôjsť k narušeniu metabolizmu vápnika, čo môže byť aj vážny problém. Avšak tento problém môže nastať aj vtedy, keď nie je v krvi VD až tak veľa, no nie sú vytvorené metabolické podmienky na jeho vstrebávanie. K tomu sú totiž potrebné ďalšie prvky a látky, konkrétne vitamín K2, horčík, zinok, bór a vitamín A (beta-karotén) a B-vitamíny.
 
Aj poznatky o tom, aká by mala byť denná dávka VD mali, a stále majú, určitý vývoj a u rôznych expertov, ako aj zdravotníckych organizácií sveta sa rôznia. Avšak Brigitte Hamann konštatuje v (4), že oficiálne odporúčané dávky VD3 sú ešte stále veľmi nízke, a najnovšie poznatky to potvrdzujú. To má na celkové zdravie obyvateľstva ďalekosiahle dôsledky! Od 60.rokov 20. storočia bola odporúčaná denná dávka VD 200 MJ (Medzinárodných Jednotiek) pre dospelých do 50 rokov. V r. 2011 zvýšil „Institute of Medicine“ (IOM) v USA odporúčanú dennú dávku VD na 600 MJ, no nemecká spoločnosť pre výživu DGE odporúča stále len 400 MJ, cieľovú hladinu kalcidiolu 25(OH)D stanovila na 20 ng/ml a pred vyššími dávkami stále varuje. Avšak tieto odporúčané denné dávky sú hlboko pod úrovňou, ktorú odporúčajú v súčasnosti experti na túto problematiku, aj keď v európskych štátoch (okrem NSR) je denná odporúčaná dávka 2000 MJ (alebo 50 ug) a maximálnu dávku 4000 MJ odporúča od roku 2012 aj EFSA, Európsky úrad pre liečivá.
 
Avšak novšie štúdie ukazujú, že ani dlhodobé (niekoľkomesačné) užívanie podstatne vyšších dávok nemusí byť škodlivé. Horná hranica sa udáva 50 000 MJ, čo odpovedá hladine VD v krvi 150 ng/ml). Pred užívaním vysokých dávok VD sa varuje kvôli tomu, že môže dôjsť k nárastu vápnika v krvi (hyperkalcémii), čo môže byť nebezpečné! Totiž VD podporuje vstrebávanie vápnika z čreva do krvi. Lenže teraz sa zistilo, že o tom koľko vápnika sa dostane potom z krvi do kostí, rozhodujú určité kofaktory a hyperkalcémia hrozí najmä vtedy, keď tieto kofaktory v tele chýbajú, alebo majú nízku hladinu. Jedná sa o tieto látky: vitamín K2, horčík, zinok, vitamín A, bór a B-vitamíny!
 
Liečebný účinok vysokých dávok VD vyskúšal na sebe aj Dr. Wormer a napísal o tom v (2). Dostal sa do stavu vyhorenia a nikto mu nevedel pomôcť. Jeho lekár len skonštatoval, že má nedostatok VD, a tak sa rozhodol pre experiment: šesť týždňov užíval týždennú dávku 50000 MJ VD3 a k tomu ešte denne dávku 3000 až 4000 MJ. No a už po 2 týždňoch zistil zlepšenie svojho stavu a po 2 mesiacoch bol vyliečený (!). Odvtedy užíva VD pravidelne.
 
Ja osobne by som takýto experiment neodporúčal, najmä bez lekárskeho dozoru, ale Dr. Wormer si ho ako lekár mohol zrejme dovoliť. Treba ešte dodať, že starší ľudia, športovci, ľudia s veľkou záťažou, žijúci v nepriaznivých podmienkach (prostredí), fajčiari, alkoholici, ako aj chorí, majú spotrebu VD výrazne vyššiu! Kým B. Hamann odporúča dennú dávku VD 5000 až 8000 MJ, Dr. Spitz píše v (1), že ak chceme udržať hladinu VD v krvi na úrovni 30 až 40 ng/ml, mali by sme denne prijímať 3000 až 4000 MJ VD. Takúto dávku odporúča aj Dr. Kuklinski, no dodáva, že ak je na to dôvod, ako je napríklad uvedené vyššie, denná dávka VD môže byť bez problémov aj 10000 MJ a keď sa zdravotný stav zlepší, môže sa znížiť.
 
V súvislosti s vysokými alebo pomerne vysokými dennými dávkami VD hodno spomenúť Jeffa Bowlesa, nezávislého bádateľa z USA, ktorý objavil, a na sebe samom dokázal, že vysoké dávky VD môžu pomôcť pri liečbe rôznych chorôb, ale sú k tomu nevyhnutné spomenuté kofaktory! Len s ich pomocou sa dá dosiahnuť optimálny metabolizmus vápnika v ľudskom tele! Ako k tomu došlo, píše stručne v (4) Brigitte Hamann. Tieto poznatky potvrdzuje aj Kate Rhéaume-Bleue v knihe „Vitamin K2 und da Calcium-Paradoxon („Vitamin K2 a vápnikový paradox“) (9), no zároveň upozorňuje: „Naše telo je vybavené mechanizmami chrániacimi nás pred nadmerným množstvom VD v tele (jedným z nich je limit, že opaľovaním môžeme získať denne len 10000 MJ VD), ale s chronickým nedostatkom VD sa nedokážeme vysporiadať! Ak má telo málo VD, použije ho len na nevyhnutné funkcie v tele!
 
Ešte, pokiaľ ide o toxicitu VD, Dr. K. Rhéume Bleue konštatuje v (9), že ak došlo k nejakým toxickým prejavom spojeným s užívaním VD, bolo to takmer výlučne po užívaní prípravkov s VD2 a nie VD3! V prípade intoxikácie s VD3 došlo k tomu len pri výraznom predávkovaní.

8.2. Ako zistíte , že máte nedostatok vitamínu D?

Môžu sa u Vás prejaviť príznaky uvedené nižšie, no treba priznať, že príčin takýchto príznakov môže byť viac:
• únava a vyčerpanosť,
• telesná slabosť,
• problémy s koncentráciou,
• nepokoj,
• poruchy spánku,
• skleslosť až depresia,
• slabá imunita (náchylnosť k chorobám),
• kŕče, tiky a bolesti svalov,
•bolesti chrbta a hlavy,
• studené ruky a nohy,
• závraty,
• problémy s krvným obehom a s prekrvovaním končatín…
 
Je to široké spektrum príznakov, ktoré treba hodnotiť samozrejme objektívne a treba pri tom brať do úvahy ďalšie fakty a okolnosti, napríklad aké máte aktuálne zdravotné, ale aj iné, problémy, aké lieky užívate a podobne. Na druhej strane ukazuje tento zoznam príznakov, ktorý nie je určite úplný, aký veľký vplyv má VD na fungovanie nášho tela, psychiky a naše zdravie!

9. Potraviny obsahujúce vitamín D

sardines, nature, fish

Ako už bolo uvedené v úvode tohto článku, VD nepatrí k bežným „mikroživinám“. A keďže je prekurzorom hormónu, to samo o sebe naznačuje, že v potrave ho nemôže byť veľa. A tak ani tá najhodnotnejšia a najvyváženejšia strava nemôže zabezpečiť jeho dostatok! To ale neznamená, že nejaký VD v strave neprijímame a že nemá zmysel konzumovať potraviny, ktoré ho obsahujú.
 
Vo všeobecnosti môžem konštatovať, že v produktoch živočíšneho pôvodu je podstatne viac VD ako v rastlinnej strave. Najviac VD je v morských rybách, akými sú napríklad lovené haringy a lososy, no predovšetkým rybací tuk. Treba ešte dodať, že varením sa VD v potrave neznehodnocuje.

DRUH POTRAVINYObsah VD v MJ/100 g
Voľne žijúci losos600 – 1000
Rybací olej (1 čajová lyžička)400 – 1000
Sardinky v konzerve300
Makrela v konzerve300
Tuniak v konzerve226
Chovaný losos100 – 250
Losos v konzerve300 – 600
Huba šitake (čerstvá, ergokalciferol)12
Huba šitake usušená na slnku1600 (VD2)
Slepačie vajce20
Slepačí žĺtok116
Hovädzia pečeň68
Maslo48
Ementálsky syr40
Hodnoty uvedené v tejto tabuľke sú z kníh (1) a (2).

Z týchto hodnôt je skutočne zrejmé, že až na niekoľko málo druhov potravín je VD v potravinách skutočne málo. Avšak konzumácia týchto potravín, najmä ulovených morských rýb a rybacieho oleja, má ešte aj ten prínos, že sú zdrojom vitamínu A, ktorý j tiež skôr hormónom ako vitamínom a má na fungovanie VD, spolu s VK2, na metabolické pochody v tele, a najmä na optimálny metabolizmus vápnika, veľký význam. O tom ešte pojednám v samostatnom článku, ktorý pripravujem.

10. Záver

V ročnom období, keď je veľa slnečných dní, si môže telo vytvoriť zásoby pre-vitamínu D v koži a tieto potom využívať na tvorbu VD v zime. Wikipédia udáva, že takáto zásoba nám vydrží dva až štyri mesiace. Avšak z rôznych dôvodov to väčšinou nepostačuje počas celej zimy. Platí to o to viacej, ak chodíme v letných mesiacoch zahalení, chránime sa prostriedkami proti opaľovaniu a ešte aj s vysokým ochranným faktorom, alebo trávime väčšinu času v uzavretých priestoroch.
 
V tejto súvislosti treba ale spomenúť ešte aj opačnú situáciu. Ľudia s tmavou alebo tmavšou kožou majú výhodu, že slnečné žiarenie tolerujú veľmi dobre a nehrozí im spálenie kože. Ale tento fakt prináša so sebou pre tvorbu VD pre nich aj jednu nevýhodu: aby sa im vytvoril v tele dostatok VD, musia byť na slnku dlhšie. V ich rodnom kraji to neznamená pre nich vo všeobecnosti väčší problém, lebo tam majú slnka zvyčajne dostatok. Ak sa ale dostanú do krajín, kde je slnečného žiarenia menej, môže to znamenať pre nich problém – vážny nedostatok VD! Potom majú často napríklad vysoký tlak krvi a problémy s tým súvisiace (srdcové infarkty, mozgové príhody…).
 
Ako zdôrazňujú prakticky všetci autori, ktorých citujem v tomto článku, optimálny účinok VD možno dosahovať len za prítomnosti ďalších vitamínov, minerálov a hormónov v tele. Takže VD nemožno považovať za jediný zázračný liek! Ale isté je, že pre naše zdravie má jeho dostatočná hladina v tele obrovský význam, najmä s spolupôsobení s ďalšími vitamínmi rozpustných v tukoch (A, E, K2). Ak teda užívame VD3 vo forme výživového doplnku, potom ho treba užívať s jedlom obsahujúcim tuk!

11. Zoznam použitej literatúry

(1) Jőrg SPITZ: Superhormon Vitamin D ; Gräfe und Unzer Verlag, 2011 (10. vydanie)
(2) Eberhard J. WORMER: Vitamin D ; KOPP Verlag, 2015 (2. vydanie)
(3) Jőrge SPITZ a William B. GRANT: Vitamin D, das Sonnenhormon ; Mankau 2022 (4. vydanie)
(4) Brigitte HAMANN: Vitamin D3 hochdosiert ; KOPP Verlag, December 2022
(5) S.B. MOHR, C.F. GARLAND, E.D. GORHAM: Could UV B irradiance and VD be associated with lower incidence rates of lung cancer? J. of Epidemiol Community Health, 21. 08.2019
(6) A. KILKKINEN, P. KNEKT, M. HELIÖVAARA et al: Vitamin D status and the risk of lung cancer ; a cohort study in Finland, Cancer Epidemiol Biomarkers Prev. ; November 2008
(7) D.M. FREEDMAN, A.C. LOOKER, S.C. CHANG et al.: Prospecrtive study of serum vitamin D and cancer mortality in the USA ; J.Natl Cancer Inst., November 2008 -17-
(8) R.P.GALAGHER, T.K.LEE: Adverse effects of ultraviolet radiation: a brief reviw ; Progress in Biophysics and Molecular Biology 92, 2006
(9) Kate RHÉAUME-BLEUE: Vitamin K2 und das Calcium-Paradoxon ; KOPP Verlag 2018 (3.vyd.)
(10)E.D. GODARD, C.F. GARLAND, F.C. GARLAND et al: Optimal vitamin D status for colorectal cancer prevention ; A quantitative meta analysis. American Journal of Preventive Medicine 2007
(11) Bodo KUKLINSKI: Mitochondrien ; Aurum 2016 (2. vydanie).

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Návrat hore