Význam slov a mlčania… Vrcholní predstavitelia najsilnejších veľmocí – Spojených štátov a Ruskej federácie – Joe Biden a Vladimir Putin dali 16. 6. 2021 svetu najavo, čo globálni geopolitickí hráči pokladajú za významné témy obojstranných záujmov. To znamená, že rovnako dôležité je to, o čom sa rokovalo, ako aj to, čo sa vôbec nespomenulo.
Pre americké satelity vrátane miniatúrneho Slovenska je to jasná správa, z ktorej sa miestne elity ešte dlho budú spamätávať, teda uvedomovať si, v akej sa vlastne ocitli situácii. Niektorí si možno budú bolestivo stláčať kožu medzi prstami, aby sa presvedčili, že sa neocitli len v zlom sne, ale že sú skutočne úplne bezvýznamnými figúrkami v hre, v ktorej nemôžu nič predvídať s dostatočným predstihom.
.
Na ilustráciu uveďme niekoľko vyslovených i nevyslovených príkladov. Rusko-nemecký plynovod Severný prúd bude. Krym je ruský. Ukrajina nevstúpi do NATO a bude rešpektovať Minské dohody vo vzťahu k Doneckej a Luhanskej republike. Ďalší vývoj v okolí Ruskej federácie patrí do jej kompetencií – od Ukrajiny a Bieloruska až po Afganistan a Irán. V Sýrii sa zachová status quo.
Dôvody sú zrejmé. Krajiny nemajú záujem viesť proti sebe ozbrojený konflikt, ktorý by nevyhnutne viedol k niekoľkonásobne garantovanému vzájomnému zničeniu. Postupne sa budú normalizovať diplomatické kontakty Washingtonu a Moskvy. Spoločne budú riešiť problematiku kybernetickej bezpečnosti. V arktickej oblasti sa bude rozvíjať námorná doprava – obchodná i vojenská. Mocnosti si pravdepodobne vzájomne vymenia niektoré väznené osoby. Navaľnyj asi zostane tam, kde je. V USA budú ďalej stíhať protestujúce osoby – najmä tie, ktoré napadli Kapitol (sídlo Kongresu). Biely dom nebude mať možnosť zasahovať do pôsobnosti Kremľa, teda ovplyvňovať voľby a vôbec politické dianie v Rusku. USA budú naďalej systematicky porušovať ľudské práva a používať mučenie – od Guantánama až po tajné väznice CIA v rozličných štátoch vrátane európskych – napríklad Poľska, Litvy a Rumunska.
To je stručný náčrt toho najpodstatnejšieho, o čom sa rokovalo i nerokovalo. Zaujímavé bude už len pozorovať, ako rýchlo sa zorientujú v nových podmienkach slovenskí profesionálni karieristi všetkých druhov a odtieňov – počnúc diplomatickou službou pokračujúc politickou sférou a končiac mediálnym vymývaním mozgov.
Mgr. art. Pavol Janík, PhD. (magister artis et philosophiae doctor)
predseda Spolku slovenských spisovateľov (2003 – 2007)
tajomník Spolku slovenských spisovateľov (1998 – 2003, 2007 – 2013)
šéfredaktor časopisu Spolku slovenských spisovateľov Literárny týždenník (2010 – 2013)
Jeho diela preložili do 28 jazykov a publikovali v 49 krajinách.
