Ilustračné foto: www.zenyvmeste.sk
Príbehy o prvých letcoch sú plné mužských mien. No dievčatá nie sú o nič menej odvážne a šikovné. Prvá dievčina, ktorá sa na Slovensku, presnejšie v Nitre, naučila ovládať letecký knipel, sa volala Ľudmila.
Čo je to knipel? Nuž, lietadlá sa ovládali inak ako autá i bicykle. Nemali volant ani riadidlá, ale páku. Tá sa volá knipel. Od tejto páky sa ťahali lanká k výškovým klapkám na krídlach aj k smerovej klapke na chvoste. Pohybom tejto jednej páky mohol pilot, vlastne aj pilotka Ľudmila, ovládať, či lietadlo poletí nahor, nadol, alebo zmení smer.
Ako sa Ľudmila dostala k lietaniu?
Ako v rozprávke o princovi na bielom koni. Jej rodičia neboli bohatí. Jej otec bol spočiatku cestujúci obchodník a do Ľudmilinej mamy sa zaľúbil v Rusku. Tam sa Ľudmila aj narodila. Ako dieťa cestovala s rodičmi z miesta na miesto, až si jej otec kúpil v Nitre železiarstvo a usadili sa tam. Ľudmila sa tam naučila po slovensky, ale trošku bolo cítiť ruský prízvuk, ako keď rozpráva naša prvá zlatá olympionička Nasťa Kuzminová.
Spolu s mnohými rovesníkmi chodievala Ľudmila v Nitre na letisko sledovať výkony športových aj vojenských letcov a snívala o tom, ako rada by si to skúsila sama.
Dnes už nikto nevie, ako sa to prihodilo, ale raz sa v Nitre na letisku objavil princ na bielom… aeropláne. Volal sa Šapošnikov, bol Rus a na Slovensko prišiel s československými legionármi po vzniku Československa. Ľudmilu si všimol nie kvôli malej nôžke, ale zaujal ho ruský prízvuk a pustil sa s ňou do reči.
Slovo dalo slovo a tak ju potom aj zobral polietať si, aby mala ten zážitok. Vo vzduchu jej na chvíľku aj zveril knipel, aby si to skúsila, a videl, že je šikovná, talent. Zapáčila sa mu, ba čo, zamiloval sa do nej a hľadal si príležitosti, ako sa čo najčastejšie dostať do Nitry. Povzbudzoval Ľudmilu v jej vášni k lietaniu, učil ju letecké zručnosti a 18. októbra 1930 zložila Ľudmila pilotské skúšky. Bola vtedy prvou ženou na Slovensku, ktorá mala pilotský preukaz.
Ľudmila na letisku trávila všetok voľný čas. Snažila sa od skúsených pilotov pochytiť všetky akrobatické finty, na ktoré si v tých časoch a tých lietadlách piloti trúfli. Neraz tým svojmu manželovi pripravila krušné chvíle, keď zo zeme pozoroval, na aké odvážne kúsky si trúfa a trnul, či to zvládne.
Šapošnikov bol aj šikovný mechanik a konštruktér. Ľudmila tajne snívala o vlastnom lietadle, ktoré by si ale nikdy nemohla dovoliť kúpiť. No jej manžel Šapošnikov, veru tak, lietajúci princ si niekedy aj v skutočnom živote zoberie za manželku popolušku z letiska, nuž manžel skonštruoval lietadielko špeciálne pre Ľudmilu. Je na našej ilustračnej fotografii a bolo také malé, že by sa zmestilo do väčšej obývačky.
Všetci na letisku toto lietadielko volali Vrabčiak. Bolo to kvôli typickému spôsobu, akým vzlietalo. Bolo ľahké a tak ho hneď po prvých metroch rozbehu vyniesol motor do vzduchu, ale ešte nemalo rýchlosť, aby ho krídla udržali a tak cuplo znovu na zem a po krátkom rozbehu sa vznieslo znovu a znovu cuplo a tak niekoľkokrát, kým nezískalo dostatočnú rýchlosť.
Vrabčiak bol maličký, vtedy najmenšie lietadlo v Európe, ale Ľudmila s ním vedela vystrúhať všetky vtedy známe akrobatické kúsky. Malé lietadlo je niekedy veľká výhoda. Napríklad vtedy, keď Ľudmila nedala pozor a bola ešte ďaleko od letiska, keď sa jej minul benzín. Poradila si tak, že z výšky sa rozhliadla, našla najbližšiu benzínovú pumpu a poľahky pristála vedľa nej na kúsku rovnej cesty.
Ľudmila s letcom Šapošnikovom žili šťastne, kým… sa nerozviedli. Dnes už nevieme čo sa stalo, že sa ich srdcia odcudzili, no Ľudmila od tej chvíle nechcela letisko a lietadlá ani vidieť. My však nezabudneme na jej odvážne kúsky a Vrabčiaka.