Potrebujeme úctu k inakosti, alebo obyčajnú vzájomnú úctu?

Obrázok od Andrew Martin z Pixabay

romance, relationship, love

Priznám sa, že tento komentár píšem so všetkou úctou k inakosti bez dehonestácie a opierajúc sa o stanoviská lekárov.

Môj priateľ profesor gynekológie mi napísal:
„LGBT by sa nemalo riešiť moc verejne, treba nastaviť niektoré právne veci pre spolužitie, možnosti dedičstva a manželstva. Formálne veci, avšak zvyšok je irelevantná diskusia. Oni a ani my ich neprerobíme, je to geneticky dané, vždy to tak bolo, tisíce rokov a nielen u ľudí, ale i zvierat. Robením verejnej diskusie z týchto vecí sa len vykopávajú vojnové sekery, budujú bojové tábory nenávisti. Vytvárajú sa nadradené skupiny a nevedie to k ničomu. Každá si uzurpuje svoju pravdu. Svet funguje s nimi i bez nich a bude aj bez nás, či sme katolíci, protestanti alebo luteráni. Oberá to o čas, energiu a neriešia sa potrebne veci.“

Áno, žiaľ, z LGBT sa stal predmet politického boja, z ktorého profitujú obe strany sporu aj konzervatívne aj liberálne strany.
Ja vopred napíšem, že som zástancom tradičnej rodiny a výchovy. Každopádne problém LGBTI+ je výrazne spolitizovaný, ale mám dojem, že spomenutá skupina výrazne zbytočne tlačí na pílu.

Stanoviská k tejto téme majú byť územím pre odborníkov a nie politikov a novinárov. Nikto im predsa neupiera právo na život a vzťahy, problém je, že v súčasnosti dochádza k akejsi glorifikácii tejto skupiny, ktorá, mám pocit, sa snaží vytvárať dojem, že sú akási ďalšia, vyššia vývojová skupina.

Ako mi napísal primár plastickej chirurgie:
„Z úst mojich detí viem, že v súčasnosti sa množstvo mladých ľudí snaží tváriť ako inak sexuálne orientovaní, pretože je to skrátka moderné. Dedičské práva, možnosť získania informácie napríklad v zdravotníckom zariadení pre partnera sa dá získať jednoduchým právnym úkonom( nehovoriac o tom, že ak by lekárovi niekto povedal – “ to je môj partner” – sotva by odmietol podať informáciu. Rovnako to či niekto s niekým žije, je jeho osobná vec, ale preboha odmietam homosexuálne manželstvá/ myslím cirkevné/.“

Celý tento proces chápem ako postupný vývoj prebytkami žijúcej spoločnosti, ktorý smeruje k úplnej dekadencii, a ako sme poučení z minulosti, skončí zničením tejto spoločnosti. No, uvidíme, ako sa s tým nakoniec vysporiadame. Ale nemala by prehlušiť iné kritické otázky, ani agresívne vnucovať jediný “správny” názor.

Verím, že ťažko pochopiteľné veci ako sú povedzme inflácia, ekonomika či nedajbože klimatická kríza môžu nepôjdu bokom. Veľká politika by sa nemala točiť len okolo sexuality.

Dušan Piršel

Dodatok Mariána Moravčíka:

Nie, nie je v tom genetika. Je absurdné, že súčasná doba je taká povrchná a tak rýchlo zovšeobecňuje, že z náhodných udalostí sa hneď stáva „orientácia“.
Ale nie tomu chcem venovať dodatok.
Ľudia si zaslúžia úctu. Každý jeden, bez ohľadu na to aký je a či je rovnaký ako my, alebo inakší. Na „úcte k inakosti“ sa mi nepáči to ohraničenie – niektorí si zaslúžia úctu a automaticky všetci ostatní – nenávisť.

Som presvedčený, že obyčajná vzájomná medziľudská úcta rieši všetko. Politika proste nechce, aby sme sa všetci k sebe navzájom chovali ľudsky a s úctou.

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Návrat hore