Pavol Janík: Plodná zem (báseň)

Ilustračný obrázok: autor

PAVOL JANÍK
PLODNÁ ZEM

Deň, krívajúci samotár,
prekrivkal cesty v človeku.
Súmrak mu rukou zakryl tvár,
zlomil v nás zlomky praveku.

V očiach tmy zahrmela soľ.
Noc rozhodila siete hviezd,
lepkavé, ťažké melasou.
Tak ľahko je ma do nich zviesť.

Do hlavy stúpa plodná zem.
Výkrikom vyľakaný blesk
roztrieštil tunel noci – sen.

Dážď visí na konároch briez.
V básni ti oheň donesiem,
až rozblčí sa vo mne les.

(Z antológie Sonety ročných období, 1977)

http://pavoljanik.sk

Mgr. art. Pavol Janík, PhD. (magister artis et philosophiae doctor)
predseda Spolku slovenských spisovateľov (2003 – 2007)
tajomník Spolku slovenských spisovateľov (1998 – 2003, 2007 – 2013)
šéfredaktor časopisu Spolku slovenských spisovateľov Literárny týždenník (2010 – 2013)

Jeho diela preložili do 28 jazykov a publikovali v 49 krajinách.

Návrat hore