Mgr. Jana Juhásová, PhD., pôsobí ako univerzitná pedagogička a redaktorka časopisu pre humanitné vedy Ostium, kde v čísle 4 z roku 2007 uverejnila podnetnú štúdiu Pater Noster súčasného lyrického hrdinu, v ktorej zo špecifického hľadiska venovala pozornosť vybraným dielam súčasných slovenských básnikov (Viliam Klimáček, Ivan Kolenič,  Vlado Puchala, Jozef Urban, Igor Hochel, Pavol Janík).

Časopisecky uverejnený materiál sa stal jedným z dôležitých východísk autorkinej odbornej knižnej publikácie, ktorá s názvom Od symbolu k latencii a s podtitulom Spirituálna téma a žáner v súčasnej slovenskej poézii vyšla vo vydavateľstvo Verbum (Ružomberok 2016).

Autorka vychádza z faktu, že v slovenskej literatúre prelomu posledného storočia (koniec 80. rokov 20. storočia, prvé desaťročie 21. storočia) možno nájsť šesticu kurióznych textov, ktorých tvorcovia sa narodili v rozmedzí rokov 1953 – 1967, debutovali v rokoch 1979 – 1994. Podľa jej vyjadrenia medzičasom sa už etablovali ako uznávané osobnosti, ktoré nikdy netvorili nijaké umelecké zoskupenie. Všetky analyzované diela však spája jeden pretext – Modlitba Pána. Teda známy: Otče náš, ktorý si na nebesiach (u mňa: Od Che máš znamenie na nebesiach).

Dovolím si zdôrazniť, že v prípade reflektovaných básní nejde o nejaké bezduché verklíkovanie náboženských floskúl, ale naopak o myšlienkovo a tvarovo originálne výpovede, ktoré textový predobraz problematizujú, vytvárajú vo vzťahu k nemu napätie, v zásade s ním vstupujú do konfliktu alebo s ním aspoň výrazne polemizujú. Takže žiadne bigotné idylizovanie a idealizovanie, o čom sa  dozaista možno skôr presvedčiť ich bezprostrednou percepciou než ich vágnou interpretáciou:

Viliam Klimáček (1958): Prosebnička, buch do stola z knihy Až po uši (1988)

bôžik, boháč, láskodaj 
ochráň ma dnes  
pred nenehou 

ochráň ma dnes 
pred sám sebou 

neuvoď ma  
do bezženy  

umáraj ma 
v pokušení  

spať mi nedaj 
láskou 

spať mi nedaj 
láskou 

spať mi nedaj 
lás…!!


Ivan Kolenič (1965): Z podzemia. S. B. z knihy Pôvabné hry aristokracie (1991)

Ó, bože, bože môj!

Prečo ma nechávaš samého
na tejto dlhej ceste…?

Prečo mi dovolíš páchať zlo
a nezaslzíš nad svojím úbohým služobníkom?

Ó, bože, bože, bože!
Zbav ma utrpenia a ochráň ma pred samotou.
A nenašiel by sa tam vonku
nejaký neškodný blázon,
ktorý by ma bez toho,
aby sa ma na čokoľvek pýtal,
potichu a s úsmevom objal?
Veľmi to teraz potrebujem…



Vlado Puchala (1965): Púťová nálada z knihy Anjeli na špičke ihly (1993)

Otče náš,
ktoré sú nebesia?
Prišli sa spýtať,
s poznávacou značkou územia,
kde nikdy nezapadá Slnko

Do očí sa tlačil
pichľavý návyk dažďa,
do dlaní pažba fľaše
a do snov vietor,
ktorý si to rozhádzal s trávou

Otče náš ktorýsi,
nebesia sú prázdne ako po porážke
Zostal len narýchlo zakrvavený nôž
a dlhé umieranie prvorodičiek

Poďte a uveďte pokušenia,
uveď noci, v ktorých
som chodil k tebe
pozývať na svet zajtrajšky
dôsledne výberovo

Otče náš,
uveď mi pokušenia,
priestupky a obha-jóbov,
ktorých z toho dostali pravinníci
s aktívnou podporou vetra
a veľkolepých slávobrán
ženských nôh

Otče, nechaj kvety, nech lámu
rekordy vône
Vždy som sa priečil návykom tmavnúť
Skladať ruky a zostávať
do pol pása sám
Ohradený zrakom a vinami

A nebesia sú,
ako boli na pečiatkach,
doteraz tiché a zamračené
A ty vraj zbavuješ zlého –
následku aj príčiny
K tebe sa skláňajú hlavy

a nocou
lietajú gilotíny



Jozef Urban (1964 – 1999): Dnes je Mikuláša. Balada pre Táňu z knihy Snežienky & biblie (1996)

Otče náš, nenúť ma. Odpúšťať niet už komu.
Otče náš, nebuď zlý, nepredlžuj mi kómu.
Obetný baránok si dával do trumpety.
V dňoch, keď bol ožratý, bol blikotavo svätý.

Bola si naozaj, bola si vážne baba.
Spala si s hocikým, ale nie s kadekým.
Mikuláš roztvoril svoj nedozerný kabát
a dal nám stáročia. Vraj ako darčeky.

Čo bolo aspoň raz poriadne milované,
to sa už nevráti. A nemusíš mať strach.
Stane sa inému. A s inou sa to stane.
Všetko je v poriadku. Na presných miskách váh.

Otče náš, neber nám z tých lások to, čo chutí.
Všetci sme vinníci. A všetci postihnutí.



Igor Hochel (1953): Kajúcnik (spoveď s modlitbou) z knihy Kôra nežne praská (1997)

ó pane
odpusť mi moje viny…

usiloval som sa počuť
hlas drahých kovov
hoci lesk zlata
pre mňa neznamenal nič
len priazeň mocných
a teda možnosť v pokoji poznávať

… a moje viny
azda nie sú väčšie
ako viny iných
ak som niečím vinný
tak iba vinou nevidiaceho
ktorý neprezrel
keď mal

nič som nevedel
o vyjednávačoch a posloch
vrhnutých z brál
(ó nemá hrôza priepasti
ústa smrti
dáviace kosti do snov ozbrojencov)

nič som nevedel
o holých hlavách diev
o vlasoch spopolnených
(ó bolesť zneužitého ohňa)
o krvi
ktorú mi prinášali
som si myslel
že je krvou vtákov
domnieval som sa
že v nej musí byť
čosi z ušľachtilosti krídiel
a tá mala rozkmitať častice
ktoré som nevedel pomenovať
ale tušil som ich tajomné jestvovanie
pretože v každej matérii
má vesmír svoje zrkadlo

pohyb planét naznačoval
nové cesty
pavučinky smerujúce z bludísk nevedomosti
chcel som aby slová
nahradili pravé významy

rúcali sa pevnosti
pod údermi ťažkých baranidiel
(boli vedené rukami krvilačných)
ale múry zloby
hradby nenávisti
bašty násilia
sa mi nepodarilo ani len rozochvieť

ó pane
odpúšťam ti všetky viny
ktorých si sa na mne dopustil
tak ako aj ty odpúšťaš vinníkom…



Pavol Janík (1956): Buď vôňa tvoja z rovnomennej knihy (2002)

Kvílivé serpentíny
hlasu z mešity
nás zvolávajú
na posledný karneval
svetových revolúcií.

Karibská kríza
nabitá sambou,
zabitá Rambom
pokračuje v nás
počas šialených nocí,
keď v nás vybuchujú granáty
plné horúčkovitého blúznenia.

To sú tie
zbabrané zbrane,
to je tá modlitba pre dievča,
ktorého nohy hypnotizovali Leonela Rugamu.

Pošepky modlime sa:
Od Che máš
znamenie na nebesiach,
povedz nemo
svoje meno,
príď z kráľovstva korálok.

Buď vôňa tvoja,
ako v nebi, tak i na zemi,
rozprestieraj sa
nad hladinami oceánov.

Chlieb svojho nehmotného tela
daj nám dnes.
Nech sa leje lieh –
hriech náš každodenný.

Opusť nám naše viechy,
ako my opúšťame viechy
našich vínníkov.

Uveď nás do najsladšieho pokušenia,
bav nás,
zbav nás zábran,
zbraniam strieľať zabráň.

Radšej bav dav.
Poteš nás niektorej na poprsí.
Vyhraj svoje boje.
Iba roje
dávno zabudnutých mŕtvych
bzučia v povetrí.

A hlavne
nech mlčia hlavne.

Diera v hlave
ticho rozpráva
svoj zastrelený príbeh.

V mene otca i syna
i ducha svätého.

Enter.


Jana Juhásová tvrdí, že napriek profanizácii, parodizovaniu predlohy a deštrukcii tradície rešpektuje moja báseň hodnotové vypointovanie – text vyznieva ako prosba za svetový mier, ktorý je nadradený ostatným morálnym imperatívom. Ďalej konštatuje, že literárna veda zaraďuje prvých štyroch autorov (Viliama Klimáčka, Ivana Koleniča, Vlada Puchalu, Jozefa Urbana) medzi nekonformných individualistov a posledných dvoch (Igora Hochela a mňa) medzi básnikov súkromia (Jaroslav Šrank: Individualizovaná literatúra – Slovenská poézia konca 20. a začiatku 21. storočia, Bratislava 2013), pričom my dvaja (Igor Hochel a ja) ako básnici súkromia sme sa už v 70. a 80. rokoch individuálne prežívanými hodnotami vymedzovali proti nanucovaným normalizačným postojom.

Nazdávam sa, že knižná publikácia Od symbolu k latencii predstavuje hodnotný príspevok do diskusie o súčasnej poézii, v nejednom prípade narúša vžité povrchné stereotypy a rúca propagandistické zjednodušenia, ktoré akoby na večné časy už dávno definitívne v mainstreamových médiách hierarchizovali osobnosti slovenskej literatúry na báze novodobých kritérií, ktoré aj po novembri 1989 opäť nemajú s umeleckým charakterom literárnej tvorby nič spoločné.  

http://pavoljanik.sk

Mgr. art. Pavol Janík, PhD. (magister artis et philosophiae doctor)
predseda Spolku slovenských spisovateľov (2003 – 2007)
tajomník Spolku slovenských spisovateľov (1998 – 2003, 2007 – 2013)
šéfredaktor časopisu Spolku slovenských spisovateľov Literárny týždenník (2010 – 2013)

Jeho diela preložili do 28 jazykov a publikovali v 48 krajinách.

Právne vyhlásenie

Celý obsah tohto článku, ak nie je výslovne uvedené inak, je chránený autorským zákonom. Pri akomkoľvek použití je nutné uviesť meno autora, názov a zdroj (Belobog).

Pri interpretácii obsahu sa predpokladá primerané všeobecné vzdelanie a zdravý rozum.

Scroll to Top