Pavol Janík: Ako je to s územiami

Keďže zo všetkých strán a najmä z Kyjeva počúvame o tom, že Ukrajina sa nikdy nevzdá ani jedného metra štvorcového svojho územia, tak vyvstáva oprávnená otázka, kedy a či si politické reprezentácie Českej republiky a Slovenskej republiky konečne spomenú na 12 097 km² svojho územia, teda na Podkarpatskú Rus. Od roku 1919 bola jednou zo samosprávnych súčastí Československa, ktoré ju po druhej svetovej vojne 29. 6. 1945 odstúpilo Sovietskemu zväzu. Ten sa síce 26. 12. 1991 rozpadol, ale pre Československo a jeho nástupnícke štáty ČR a SR nie sú podstatné vnútorné administratívne hranice v rámci Zväzu sovietskych socialistických republík.
 
V roku 1930 mala Podkarpatská Rus 725 357 obyvateľov, z toho 446 916 Rusínov, 109 472 Maďarov, 91 255 Židov, 33 961 Čechov a Slovákov, 13 249 Nemcov, 12 641 Rumunov, zvyšok tvorili iné národnosti a cudzinci. Čiže o Ukrajincoch niet ani zmienky. Na základe akej logiky si Ukrajina robí nárok na územie, ktoré Československo odstúpilo Sovietskemu zväzu?
 
Mimochodom – Podkarpatská Rus je historický názov územia, ktoré sa čiastočne rozkladá na území dnešného Prešovského a Košického kraja na Slovensku, malou časťou tiež na území Poľska a župy Maramureš v Rumunsku.
 
Tak isto ako sa hlboko a dôsledne mlčí o území Podkarpatskej Rusi, ktorá nemá najmenší dôvod patriť Ukrajine, sa sústavne skloňuje Krym, hoci v skutočnosti ide o Sevastopoľ, teda o mesto na Kryme, ktoré bolo hlavným prístavom sovietskej čiernomorskej flotily. Od rozdelenia ZSSR do roku 2014 mal Sevastopoľ zvláštny štatút, pretože bol základňou ruskej aj ukrajinskej čiernomorskej flotily. V súčasnosti je subjektom Ruskej federácie – mestom federálneho významu. Čiže Krym predstavuje samostatnú tému, lebo Krymská republika je ďalším subjektom Ruskej federácie. Samozrejme – Ukrajina si robí nárok na všetky nové subjekty Ruskej federácie, nielen na tieto dva.
 
Ale neriešme naraz celé spektrum geopolitických otázok a vráťme sa na domácu pôdu. Hypoteticky si predstavme, že Česká republika a Slovenská republika, alebo aspoň jedna z nich, vznesie nárok na 12 097 km² svojho územia, teda na Podkarpatskú Rus. Niet pochýb, že keby miestni obyvatelia mali možnosť vo férovom referende rozhodnúť o svojom osude, tak by sa radi stali súčasťou členského štátu Európskej únie a NATO. Samostatným problémom by však iste boli reakcie Kyjeva, ale aj Bruselu a Washingtonu. Vstúpila by Ukrajina do ozbrojeného konfliktu s EÚ a Severoatlantickou alianciou, alebo je pravdepodobnejší scenár, že by centrály EÚ a NATO zakročili proti vlastnému členskému štátu v prospech Ukrajiny? Nehovoriac o predpokladanom odmietavom postoji nesvojprávnych politických elít ČR a SR.