Pár slov o propagande…

Ilustračný obrázok: Dr StClaire Pixabay

Úvod:

Pred pár rokmi jedna z dokumentárnych staníc odvysielala zaujímavý britský seriál s názvom „Nacistický projekt”. V súčasnosti bol opäť vysielaný a mnohí slovenskí diváci sa ho mali možnosť sledovať pred časom vo verejnoprávnej RTVS, pod názvom „Projekt nacistická strana”. V prvej časti dokumentárneho seriálu bola pasáž o vytváraní oficiálnej propagandy. Vo chvíli chvíli, keď som ju pozerala som pochopila, že toto všetko sa deje v súčasnosti, aj keď v inej oveľa sofistikovanejšej forme. A to ma vtedy primälo napísať zamyslenie:

Pár slov o propagande…

„Propaganda”, z latinského propagare – rozhlasovať, rozširovať, je spôsob rozširovania myšlienok, názorov a informácií s cieľom zmeniť a ovplyvniť názory a postoje masy ľudí. Koná tak pomocou skresľovania faktov, vytváraním falošných vyšších cieľov a zneužívania ľudských vášní. Dokáže šíriť strach a nenávisť , ktoré sa často menia na násilie.
Takto definovali výraz „propaganda“ rôzne slovníky, či wikipédia.
Propaganda tu bola v minulosti, je prítomná v súčasnosti a bude využívaná a zneužívaná aj v budúcnosti, ak tomu ľudstvo v mene mieru a pokroku ľudstva nezabráni.
Hovorí sa, že majstrom vo vytváraní a rozširovaní propagandy bol nacistický pohlavár Josef Goebbels, ktorému sa pripisuje výrok: „Tisíckrát opakovaná lož sa stáva pravdou“.
Ľuďom, ktorí poznajú históriu nástupu nacistickej ideológie v Nemecku pred II. sv. vojnou, nie je neznáme meno Horst Wessel, ktorý sa vďaka premyslenej Goebbelsovej propagande, stal nacistickou ikonou, mučeníkom v boji proti komunistom a ľavičiarom.
Propaganda vykresľovala H. Wessela ako statočného mladého muža, ktorý sa presťahoval do chudobnej štvrte, aby tam obetavo pomáhal robotníkom v boji proti komunistickým a ľavicovým agitátorom a preto bol zavraždený komunistami. V skutočnosti to bol násilnícky organizátor SA- hnedých košieľ, ktorý sa vyžíval v násilí. Organizovaním rôznych stretnutí a pochodov vyvolával konflikty a ostré strety s komunistami a ľavičiarmi, ale aj políciou.
Vo Viedni sa zamiloval do bývalej prostitútky Erny Jänicke s ktorou začal žiť v Berlíne, kam sa presťahoval pomáhať bojovať proti „Červenému zlu“, v podnájme. Po nezaplatení nájomného mal ostrý konflikt s majiteľkou bytu u ktorej bývali a tá hľadala pomoc u komunistov. Tí jej najskôr odmietli pomôcť, ale keď sa dozvedeli o koho sa jedná, rozhodli sa konať. Wessel bol postrelený do hlavy Albrechtom Höhlerom a na následky zranenia neskôr zomrel.
Joseph Goebbels urobil z Wesselovho pohrebu majstrovské dielo nacistickej propagandy a z piesne, ktorú Wessel napísal pár mesiacov pred smrťou sa stala neoficiálna nacistická hymna.
Ako jednoducho sa dá správnou propagandou vyrobiť z neznámeho človeka mučeník, hrdina, ikona?
Aké je jednoduché vytvoriť na propagandistické účely zo lži pravdu?
Čo vieme o súčasných „hrdinoch“?
Len to, čo „musíme“ vedieť a iný názor začína byť neprípustný.
Znova sa začínajú vytvárať „strážcovia správneho názoru“ , ktorí začali usporadúvať verejné a mediálne „hony na čarodejnice“ a bez akýchkoľvek zábran „lynčujú“ ľudí s iným názorom.
Ako sa toto všetko skončí?
Tak ako pred 90timi rokmi?
Znova budú ľudia prenasledovaní, perzekuovaní, zatváraní a zabíjaní, len preto, že majú iný názor?
Už viackrát som písala, že doba sa mení, ale ľudia nie.
V každej dobe a v každom zriadení, bude vládnuca trieda na udržanie si moci využívať propagandu.
Z histórie vieme, ako často kvôli ovládnutiu iných, vznikali vojnové konflikty, ktoré si vyžiadali mnoho nevinných obetí.
Propaganda dokázala v minulosti obhájiť nezmyselné vraždenie a ničenie vo vojnách a robí to aj dnes. Možno sofistikovanejším spôsobom, ale princíp ostáva rovnaký.
Dokáže tomu ľudstvo zabrániť, alebo sa bude podieľať na sebazničení?

Devana

Slnovratovo: 12. máj 2019

Dodatok:

Tieto otázky a mnohé iné, som si položila pri prečítaní článku na portáli aktuality.sk, ktorý si znova „zobral na mušku” vydavateľstvo TORDEN, ktoré vystavovalo svoje tituly na knižnom veľtrhu Bibliotéka v bratislavskej Inchebe. V článku zazneli slová o „šírení zla a prokremeľskej propagande”…

Takisto v článku zazneli kritické slová o majiteľovi vydavateľstva p. Semaňákovi, ktorý bol označený na šíriteľa prokremeľskej propagandy a pod.

Odrazu som mala pocit, že som sa ocitla v nejakom zvláštnom „orwellovskom svete”, ktorý sa riadi inou, tvrdou nekompromisnou totalitnou propagandou, ktorej cieľom je „jediný správny názor” . A ním je ten, ktorý zdieľajú všetci tí, čo sa riadia hodnotami EÚ. Pretože podľa slov Ingrid  Ludvikovej zo Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku cit: „Šírenie silnej proruskej a antiamerickej propagandy je v rozpore s princípmi a hodnotami EÚ a projekty spolufinancované Úniou nesmú tieto hodnoty ohrozovať. Európska únia, ako viete, už niekoľko rokov aktívne pracuje na boji s dezinformáciami.”

To mi pripomenulo heslá Ministerstva pravdy z prvej kapitoly slávneho Orwellovho románu 1984 cit:

„Vojna je mier”

„Otroctvo je sloboda”

„Nevedomie je sila”

Preto je dôležité znova klásť otázky:

Aké sú skutočné hodnotu EÚ?

Má EÚ právo vytvárať propagandu „jediného správneho názoru”?

Začína EÚ presadzovať potláčanie slobody slova a informovania?

Stal sa pojem „demokracia” synonymom tyranie totalitého systému?