Nákazlivé diletantstvo

Už som neraz konštatoval, že v slovenských verziách anglofónnych kníh sa často vyskytujú neprehliadnuteľné chyby – napríklad sa používa pojem štátny tajomník, hoci pozícia Secretary of State označuje v USA post ministra zahraničných vecí a v Británii vo všeobecnosti funkcie ministrov (členov vlády).

Spomínané nákazlivé diletantstvo sa prejavuje nielen v literárnej sfére, ale aj vo filmovej a televíznej tvorbe. Nechcem robiť reklamu príslušným súkromným, a teda komerčným vysielateľom, ani konkrétnym divácky úspešným kriminálnym seriálom dlhodobo zaraďovaným do najsledovanejšieho večerného času, ktorý sa v najsvetovejšom jazyku nazýva prime time. V úžase som pozeral, vlastne počúval, ako v jednom z dielov kľúčové postavy detektívneho príbehu v súvislosti s potrebou vypočuť  zahraničného diplomata (chráneného imunitou) opakovane zdôrazňovali, že sa musia obrátiť na štátne oddelenie. Takmer som neveril vlastným ušiam, ale naozaj takýmto spôsobom naši mediálni profesionáli poslovenčili State Department (označovaný aj U.S. Department of State), teda Ministerstvo zahraničných vecí Spojených štátov amerických.

Azda netreba pripomínať, že na ceste americkej kultovej audiovizuálnej produkcie do našich končín zodpovednosť za úroveň dabingu sa v rozličnej miere rozkladá na viaceré pozície – počnúc majiteľom cez riaditeľa, dramaturga, prekladateľa, úpravcu dialógov, režiséra až po renomovaných hereckých predstaviteľov. Pri vlastníkoch a nimi ustanovených direktoroch môžeme mávnuť rukou, veď zväčša ich pôvodné vzdelanie a prax nijako nesúvisia s televíznou branžou a ide spravidla o niekdajších vekslákov a s nimi spojených dôverných osobných priateľov. Ale problémom sa medzičasom stalo, že aj šéfov dramaturgie dnes robia bývalí vodiči kamiónov, režírujú skúsené asistentky réžie (čo je, akoby v nemocnici operovali skúsené zdravotné sestry), takže všetko napokon padá na plecia hercom, ktorým evidentne nepomohlo ani absolvovanie Vysokej školy múzických umení, ani angažmán v Slovenskom národnom divadle či v iných štátnych profesionálnych divadelných súboroch. Buďme však spravodliví a vecne poznamenajme, že úlohou hercov nie je opravovať texty a tobôž si nemôžu dovoliť oponovať režisérom, ktorí predsa majú vždy pravdu, ale ktorí si tiež  nemôžu dovoliť polemizovať s dramaturgmi a ich šéfmi o kvalite prekladov. Presnejšie povedané – ako všade v hierarchicky usporiadaných vzťahoch – každý môže byť hrdina a vzoprieť sa neomylnej vrchnosti, lenže iba prvý a posledný raz v živote.

Úprimne povedané, už dávnejšie som si sám zakázal písať kritické poznámky na akékoľvek témy, lebo aj tak nič nezmenia k lepšiemu. Navyše dobre viem, že jeden z priamych i nepriamych majiteľov viacerých televízií na Slovensku, ktorý úspešne financuje celé spektrum relevantných politických strán zľava doprava, už dávno vraví, že psi brešú a peniaze idú ďalej. Napriek tomu mi to nedalo, lebo ako súčasná kolónia USA by sme mali ovládať aspoň názvy amerických vládnych inštitúcií. Veď riadia aj náš štát.