Martti Ahtisaariho už v pekle víta Madeleine Albrightová

Ilustračný obrázok: flickr

portrét Ahtisaariho

Aspoň dúfam. I peklo je svojim spôsobom spravodlivé, keď dostane klienta, aby pykal za svoje zločiny a pozemské hriechy. Kto bol Martti Oiva Kalevi Ahtisaari? Bývalý fínsky prezident, nositeľ Nobelovej ceny za mier a bývalý osobitný vyslanec OSN pre Kosovo. Čerti ho vzali na výsluch k Luciferovi dňa 16.10. 2023. Zomrel vo veku 87 rokov.
 
Ahtisaariho plán pre Kosovo
 
Keď ho USA a Západ poslali  do Belehradu s návrhom na ukončenie vojny NATO proti Juhoslávii, jeho úlohou bolo donútiť prezidenta Juhoslávie Slobodana Miloševiča, aby prijal podmienky USA a paktu NATO na ukončenie vojny.

Gregory Elich (člen výboru pre vyšetrovanie zločinov NATO v roku 1999 v Juhoslávii) na základe svedectva juhoslovanských  politikov a západných novinárov, ale i oficiálnych materiálov OSN o stretnutí Ahtisaariho s Miloševičom napísal ako sa vyjadril tajomník Nobelovej komisie Geir Lundestad o tom,  komu udelia Nobelovu cenu:
 „Neexistuje žiadna alternatíva k nezávislému Kosovu.”

Nobelova cena sa v poslednej dobe stala sprofanovanou cenou, ktorá sa udeľuje na politickú objednávku. Aspoň v oblasti boja za mier. Tí, čo rozhodujú o jej udelení majú sami pokrivené charaktery. Okrem Ahtisaariho ju dostal aj Barack Obama (2009) človek, ktorého tiež „zdobia“ zločiny v čase jeho vrcholovej politickej kariéry. Nobelova cena mieru Ahtisaarimu nebola udelená za mier, ale za služby v prospech neokoloniálnej politiky USA.

Ahtisaari dostal úlohu predložiť Miloševičovi dokumenty na ukončenie vojny podľa predstáv Západu. Ahtisaari svoju úlohu zvládol. Vyhrážkami. Keď si Miloševič prečítal dokumenty, spýtal sa: „Čo sa stane, keď to nepodpíšem?”. Ahtisaari zo stola odsunul vázu s kvetmi a prehlásil: „Belehrad bude ako tento stôl. Okamžite začneme s plošným bombardovaním mesta.” Opakoval svoje gesto a mávol rukou po ploche stolu. „Belehrad bude potom vyzerať ako tento stôl.“ Po chvíli ticha dodal: „V priebehu týždňa tu bude pol milióna mŕtvych.”

Na tomto mieste sa žiada dodať, že Ahtisaari bol odporučený do funkcie vyjednávača vtedajšou ministerkou zahraničných vecí Madeleine Albrightovou, ďalšou zločineckou predstaviteľkou americkej politiky. Myšlienka celoplošného bombardovania Juhoslávie pochádzala od amerického vraha, generála Wesleyho Clarka. Ruský prezident Boris Jeľcin bol v tej dobe slabý, nevýrazný prezident, ktorého Západ nerešpektoval. Preto nakoniec Juhoslávia kapitulovala napriek odhodlaniu vojska pokračovať v boji. Miloševič tak zachránil množstvo životov svojich občanov. USA, ktoré v tej dobe uvažovali aj o pozemnom útoku, sa tejto myšlienky museli vzdať, pretože Srbi Američanov čakali. Ak by NATO zaútočilo na Juhosláviu po zemi, boli by nastali jatky. NATO si však na tento scenár netrúfli. Vzhľadom k bojaschopnosti srbských vojenských jednotiek by nebolo pochýb o víťazstve Srbov.

Na Kosove albánski teroristi z tzv. UCK začali etnické čistky, vraždili a vyháňali z územia množstvo nealbánskeho obyvateľstva. Vypálili im rodinné domy. Vypálených bolo aj okolo 80 pravoslávnych chrámov a ničili všetko, čo im stálo v ceste. To všetko za nemého súhlasu vojakov NATO, ktorí vstúpili d Kosova.

Martti Ahtisaari nesie spoluzodpovednosť za destabilizáciu Srbska a za plán, ktorý spracoval na vytvorenie ukradnutého územia Kosovo. Plán je známy pod názvom  Ahtisaariho plán, ktorý rieši štatút Kosova rok predtým, ako Západ umelo a násilne toto územie od Srbska odtrhol v roku 2008. Ahtisaariho plán sa spomína aj v Deklarácii nezávislosti prijatej zhromaždením Kosova 17. februára 2008, ktorou Priština jednostranne deklarovala oddelenie od Srbska, ktoré tento Plán nikdy neprijalo. Jeho Plán neprijala ani BR OSN. Ahtisaari ako odmenu získal Nobelovu cenu za mier v roku 2008. Za to, že splnil plán ulúpenia Kosova a v súlade s požiadavkami USA ho odovzdal do správy kosovských zločincov na čele s Hašimom Thačim (dnes súdeným v Haagu).

Martti Ahtisaari tak dostal Nobelovu cenu za svoje „mierové úsilie“. V preklade to znamenalo, že splnil americké poslanie s porušením rezolúcie Rady bezpečnosti OSN č. 1244, Helsinského záverečného aktu  a ďalších noriem medzinárodného práva.

Konečná dohoda medzi Juhosláviou a NATO bola vyjadrená v rezolúcii Bezpečnostnej rady OSN č. 1244, ktorá bola implementovaná jednostranným spôsobom. USA a NATO dostalo všetko, čo chcelo, ale tie aspekty rezolúcie, ktoré sa mu nepáčili, neboli nikdy implementované. Uvedená rezolúcia je dodnes porušovaná a medzinárodne nerešpektovaná na príkaz USA.
 
Viac na:
https://www.bbc.com/serbian/lat/srbija-67121110
https://n1info.rs/vesti/preminuo-marti-ahtisari/
https://gregoryelich.org/2008/10/14/how-the-nobel-peace-prize-was-won/

Z mesta SNP Ivan Štubňa

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Návrat hore